Patrí k najmladším poslancom parlamentu a takisto patrí k tým, čo si vyslúžili prezývku – cyklisti.
Spolu s Mikulášom Dzurindom bicyklovali pred voľbami po Slovensku, a keď SDK vyhrala voľby, získali pekné miesta na Úrade vlády SR.
Reč je o Branislavovi Oravovi, hoci na vláde sa na istý čas ocitol i jeho kamarát Filištejn.
Podnikanie? „Pričuchol“
Ak by sa mal ten prvý sám charakterizovať, znelo by to takto: „Vyštudoval som psychológiu, robil som v poisťovníctve, v nadácii, pričuchol som k podnikaniu.“
Tým „podnikaním“ zrejme myslí aj figurovanie v dozornej rade akciovej spoločnosti Davis, ktorej základné imanie bolo v čase Oravovho štúdia na vysokej škole 201 miliónov korún.
Prečo sa potom rozhodol pre politiku?
„Oslovila ma Dzurindova vízia zmeny. Ľudia okolo neho chceli tej zmene napomôcť. Mnohí ani netúžili po politickej kariére.“
Klientelizmus? Má vraj čisté svedomie
Funkcie sa však napriek „malej túžbe po kariére“ ušli viacerým – Orava sa stal premiérovým poradcom pre bezpečnostné otázky.
Po pár mesiacoch sa začalo jeho meno na verejnosti spájať s kauzou tendra na nového mobilného operátora.
V tejto súvislosti padali slová ako klientelizmus, s ktorou sa ruka v ruke skloňovalo aj slovíčko korupcia.
Ako sa na to díva dnes?
„Mám čisté svedomie, ale vnímam to ako veľkú politickú príučku.“
Problémom podľa Oravu je, že na Slovensku stále nie je zadefinovaný termín západný lo- bing.
„Keď chýbajú pravidlá, dá sa zneužiť všetko.“
Politik? „Som prínosom“
Branislav Orava konštatovanie, že v parlamente nie je príliš výrazný, spracúva: „Mladí idú do politiky s nadšením, nedokážu však zmeniť systém. Slovensko je konzervatívne. Na druhej strane, vnášajú do politiky stieranie straníckosti, stráca sa animozita.“
Hovorí, že mladí dokážu byť otvorenejší voči svetu i sebe samým a očakáva, že dvere sa mladým naplno otvoria vstupom do EÚ.
„Vyžiada si ich trh.“
On sám chcel ešte pred časom poraziť súčasného primátora Žiliny Jána Slotu v komunálnych voľbách, dnes je aspoň regionálnym šéfom SDKÚ.
Záľuby? Žena a fujara
Kritika sa nevyhla ani jeho žene – redaktorke spravodajstva STV Ľube Oravovej.
Kolegovia ju upozorňovali na konflikt záujmov – pracovala ako vnútropolitická redaktorka.
Na otázku, či je ona dominantnou osobou domácnosti, Orava odpovedá: „Aj keď je novinárka, vôbec to tak nie je. Snažíme sa hľadať spoločné zvuky. Ale snažím sa udávať prvý tón.“
Práve hudba mu vraj v posledných mesiacoch učarovala najviac – a to rýdzo slovenský nástroj, fujara.
Počas zimnej dovolenky v Tatrách býval v rodine rezbára, ktorý im na nej každý večer hral.
„Cítil som v sebe, že to tiež dokážem. Po pohári vína som sa odvážil chytiť ju do rúk a hneď na prvý raz som zahral takú klasickú variáciu, ktorú hrajú bačovia svojim ovečkám. Je to skvostný nástroj. Tak ma uchvátil, že som si ho musel kúpiť.“
Odvtedy doma po večeroch hráva dva- trikrát do týždňa.
„Susedia sa asi veľmi netešia, ale myslím si, že hrám už celkom dobre.“
Budúcnosť? Biely dom, Žilina, NR SR, podnikanie?
Cez plesovú sezónu ho kamaráti nahovorili, aby zahral aj pred verejnosťou.
Úspech zožal na celoslovenskom plese SDKÚ v Trenčianskych Tepliciach.
„Vtedy si to vyskúšal v zákulisí aj premiér. Ľutoval, že ma nevzal do Ameriky. Bývalému prezidentovi USA Clintonovi daroval totiž okrem iného aj fujaru. Ako skúsený saxofonista ju okamžite chytil do rúk, ale nevedel na nej hrať. Možno by som zožal v Bielom dome úspech.“
A možno mu postačí aj Žilina, a keď nevyjde ani to, tak zostane naporúdzi parlament.
Alebo bude Braňo Orava zase podnikať?
Keď sme ho oslovovali v súvislosti s jeho figurovaním v spomínanej spoločnosti Davis s niekoľkostomiliónovým imaním, hovoril, že ani nevie, kto stál v jej pozadí.
Popri takýchto vyhláseniach sa nepodniká zložito.
ANDREA HARMANOVÁ
