Režim Jorgea Videla v osemdesiatych rokoch zabíjal a mučil tisíce ľudí. Niektorých zodpovedných súdia až teraz.
BUENOS AIRES. Argentínsky súd v sobotu odsúdil na doživotie pätnásť bývalých predstaviteľov armády, polície a civilných úradov, ktorých usvedčil z únosov, mučenia a zabitia desiatok disidentov. K zločinom došlo počas vojenskej diktatúry v rokoch 1976-83.
Podľa agentúry AP štyria ďalší obžalovaní dostali trest väzenia na dvanásť alebo trinásť rokov. Dvoch ďalších súd oslobodil.
Vzali jej novorodenca
Medzi obeťami, o ktorých kauze sa na súde hovorilo, bola aj Laura Carlottová, dcéra zakladateľky skupiny aktivistiek Staré matky z Májového námestia. Jej novorodeného syna jej zobrali krátko pred tým, ako ju v roku 1978 popravili na odľahlom mieste provincie Buenos Aires. Syna dali úrady na adopciu.
V auguste tohto roku, na základe testov DNA, sa Laurin syn prvýkrát v živote stretol so svojou starou mamou Estelou de Carlottovou.
De Carlottová a jej organizácia Staré matky z Májového námestia už od 80. rokov pátrajú po deťoch unesených a často zavraždených odporcov vojenskej diktatúry, s čím sa začalo v roku 1976, keď sa moci v Argentíne chopil Jorge Videla.
Zabíjali najmä mladé páry
Odhaduje sa, že v rokoch 1976-83 - počas špinavej vojny - prišlo o život asi 30-tisíc disidentov - väčšinou to boli mladé páry.
Civilná vláda vládne v Argentíne od roku 1983, keď sa začalo aj vyšetrovanie prípadov porušovania ľudských práv.
V roku 2010 Videlu odsúdili na doživotie za vraždy, ku ktorým došlo počas jeho funkčného obdobia. V roku 2012 ho odsúdili na päťdesiat rokov za to, že nebral na vedomie systematické krádeže dojčiat, ktorých rodičmi boli politickí väzni.
Vlani v máji Videla zomrel vo väznici Marcos Paz neďaleko Buenos Aires, kde si odpykával doživotný trest.
