MIAMI. Moslimskí väzni v americkom zadržiavacom centre Guantánamo sa búria proti obnovenému pôsobeniu dozorkýň.
Podľa štvrtkových informácií americkej agentúry AP sa prísne strážená časť väzňov odmieta stretávať so svojim právnikmi, pokým armáda ženy z ich okolia neodstráni.
Ako oddaní vyznávači sa totiž nesmú stretávať so ženami, s ktorými nemajú príbuzenský vzťah.
Podľa právnikov sa armáda k nasadzovaniu žien pri presune zadržiavaných v rámci zariadenia vrátila iba nedávno, a to po siedmich rokov.
Armáda na žiadosť mužov obvinených zo závažných teroristických činov údajne reagovala odmietavo.
Väznicu v kubánskom zálive Guantánamo zriadili v rámci takzvanej vojny proti teroru po útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2001.
Zadržiavanie bez procesu či vznesenia obvinení ako aj kontroverzné vyšetrovacie praktiky viedli ku kritike zariadenia po celom svete.
Zatvorenie väznice zriadenej na príkaz vtedajšieho prezidenta Georgea W. Busha bolo jednou z hlavných téz predvolebnej kampane súčasného prezidenta Baracka Obamu.
Ani po takmer šiestich rokoch v prezidentskom kresle však nedokázal svoj sľub splniť.
V zariadení sa stále nachádza približne 150 mužov. Tí sa pre obavy o svoju bezpečnosť nemôžu vrátiť domov a americký parlament znemožnil ich presunutie do zariadení v rámci USA.
