Washington 2. decembra (TASR) - Naozajstný nezmar je nenápadná hviezda v súhvezdí Hadonos (latinsky Ophiuchus). Ani nie tri roky po tom, čo zažiarila ako nova V2487 Oph, sa tento biely trpaslík opäť venuje svojmu pôvodnému poslaniu: odoberá hmotu svojmu stelárnemu sprievodcovi a pripravuje si podmienky pre ďalšiu explóziu.
Na rozdiel od supernov nekončia novy úplným zničením hviezdy. Nova je premenná hviezda, ktorá po dlhom období stálej svietivosti ju náhle zvýši o desať až 14 magnitúd. Nezriedka sa vyskytuje v dvojsystémoch z bieleho trpaslíka a normálnej hviezdy.
Biely trpaslík, extrémne hustý zvyšok hviezdy veľkosti Slnka s nízkou svietivosťou, odčerpáva svojou silnou gravitáciou zo svojho sprievodcu vodík. Keď sa na horúcom povrchu trpaslíka nazbiera dostatok tohto plynu, začne sa mohutná nukleárna reakcia. Nova zažiari, pričom sa uvoľní 100.000-krát viac energie, ako vyprodukuje Slnko za jeden rok.
Medzi takýmito dvoma vzplanutiami by mali byť dlhšie prestávky, v ktorých sa nevymieňa žiadna hmota. Nové údaje zaslané európskym röntgenovým observatóriom XMM Newton však túto domnienku vyvracajú. Dokazujú totiž, že V2487 Oph pokračoval už 2,7 roka po výbuchu novy v roku 1998 likvidácii svojho partnera.
Tieto nové poznatky opísali vedci zo španielskeho Institut d'Estudis Espaciales de Catalunya v americkom časopise Science. Pomocou výkonného röntgenového teleskopu chceli nazrieť cez odvrhnutý závoj hmoty novy na povrch bieleho trpaslíka.
Očakávali, že nájdu zvyšky explózie spred štyroch rokov v podobe nukleárnych reakcií. Namiesto toho objavili röntgenovú stopu, ktorá prezrádza, že biely trpaslík opäť hromadí na svojom povrchu vodík.
Vedcov toto zistenie prekvapilo. "Mechanizmy úbytku hmoty a ich vplyv na novy ešte zjavne nechápeme," píšu na stránkach časopisu Science. Rozhodli sa preto podrobnejšie skúmať cykly aktivity V2487 Oph. Pomôže im v tom ďalší röntgenový teleskop Rosat, ktorý pozoroval novu dávno pred jej výbuchom v roku 1998.
