FOTO SME – PAVOL MAJER
Zora Czoborová študovala na fakulte telesnej výchovy a športu a už v tom čase sa začala venovať finančne náročnému koníčku, akým je aerobik. Ten navyše v tom čase len začínal. Czoborová si začala už počas štúdia zarábať aj preto, aby ho mohla robiť špičkovo. Jej bratranec robil ochrankára v prvej zahraničnej firme na Slovensku, v kasíne, a keďže Zora ovládala angličtinu, navrhol jej, aby robila krupierku. Skúsila to, prešla konkurzom a nakoniec tam robila popri štúdiu viac než dva roky. Keď si bola so svojimi priateľmi a priateľmi Žiga Pálffyho zahrať v Las Vegas, dali jej sumu, ktorú mohla použiť. Vtedy zariskovala a vyhrali. Inak jej hazard nič nehovorí. Vegas navštívila „len preto, aby som sa nadýchla tamojšej atmosféry a mohla sledovať úroveň krupierov, lesk krásnych šiat a atmosféru napätia a radosti z výhry.“
Koľko ste zarábali ako krupierka?
„Príjem bol veľmi dobrý, okolo pätnásťtisíc. Môj otec lekár po tridsiatich piatich rokoch praxe doniesol domov sedem-osemtisíc. To bol paradox. Zárobok bol prvotným podnetom, prečo tam ísť.“
Bolo to zaujímavé aj inak než finančne?
„Bolo. Najväčšou výhodou a prínosom tej roboty bolo zdokonalenie sa v angličtine. Keď som neskôr ako športovkyňa začala cestovať po svete, zistila som, že to bola obrovská devíza.“
Pamätáte sa na veľkú výhru nejakého hráča?
„Okrem angličtiny mi krupierstvo dalo aj to, že som si začala viac vážiť peniaze. Aj som ich začala inak vnímať – uvedomovala som si, čo je veľa peňazí aj čo je hazard. Kasíno považujem za chorobu. Spoznala som tam veľa ľudí – od spodiny, v úvodzovkách, až po inteligenciu, ľudí, ktorí boli na dne, ale aj v pohode, mali rodinné zázemie a slušnú prácu. Keď som sa ich pýtala, prečo tam chodia, odvetili, že už si nevedia večer inak predstaviť.“
A konkrétna výhra? Nespomeniete si?
„Áno. Raz ma zavolal šéf: Poď, Zora, kill them! Klienti mali zarobené, tak nakladali steky. Keďže som však nemala dobrý deň, na jednu ruku som vyplatila asi osemstotisíc viacerým hráčom.“
Môže niekto vyhrať veľkú sumu len tak, v rámci hráčskeho šťastia?
„K nám prišiel veľmi podgurážený hosť, podľa mňa ani nevnímal svoje okolie, zamenil si peniaze za žetóny, a keď si ich bral z druhej strany, vypadli mu dva žetóny na číslo. A práve to číslo padlo! Bol to markový stôl. Pri odchode mal pri sebe veľmi slušnú výhru.“
Existuje zaručený systém na výhru?
„Nie, tomu neverím. Sú systémy, keď niekto rozkladá všetky čísla okrem jedného. Takže keď tam sedí šesť hodín a nepadne mu prázdne číslo, zarobí. Ale keď mu dvakrát padne prázdne číslo, je hlboko v mínuse.“
Veríte na zručnosť krupiera? Že sa pozrie na stôl a podľa rozloženia žetónov hodí guľôčku niekde, kde ich je najmenej?
„To aj áno. Ale aj zručný krupier, ktorý si myslí, že sa vie trafiť do takého výseku, môže mať dobrý a zlý deň.“
Chceli niektorí hráči hrať konkrétne s vami?
„Stalo sa to. Niektorí mali pocit, že im prinášate šťastie. Počkali si potom, kedy budete hrať vy. Alebo boli radi, že ste pri tom stole vy a viete s nimi aj komunikovať.“
Prečo ste z kasína odišli?
„Po dvoch rokoch som si povedala, že stačilo. Bála som sa, že spohodlniem. Zamestnala som sa teda a učila medikov telesnú výchovu. Ráno som musela byť o deviatej na katedre, končila som o piatej a utekala som na večer do kasína. To som ťahala dva mesiace. Dostala som sa do takého stavu, že som netúžila po ničom inom ako spánku. Dala som výpoveď v kasíne a našla som si iné zamestnanie. Krátko nato som pochopila, že moja parketa je fitness a začala som sa mu venovať profesionálne.“ (dam)
