Väčšina obyvateľov musela po revolúcii znášať ťažšie životné podmienky. Mnohí cítia nostalgiu za minulým režimom.
TUNIS. Takmer štyri roky od pádu tuniského režimu a začiatku procesu nazývaného Arabská jar, sa čoraz viac Tunisanov na svoju nedávnu minulosť nepozerá až tak kriticky.
Niektorí by dokonca privítali návrat zvrhnutého prezidenta Ben Alího.
Nárast nostalgie za minulým režimom sa zrejme prejaví aj vo víkendových parlamentných voľbách.
Odstrašujúci Irak
Po revolúcii väčšina Tunisanov zažívala len politickú nestabilitu (od volieb v roku 2011 sa vystriedali štyri vlády), nezamestnanosť, rastúce náklady na život a stupňujúcu sa radikalizáciu islamistov.
To všetko využívajú predstavitelia bývalého režimu - ktorí už v týchto voľbách môžu kandidovať - aby posilňovali svoje postavenie na politickej scéne a vylepšili svoje nádeje na dobré volebné výsledky.
Vládnuca islamistická strana Ennahda podľa denníka New York Times presadila inklúziu predstaviteľov bývalého režimu, aby odvrátila nespokojnosť verejnosti s jej politikou.
Naviac príklad Iraku, kde vylúčili aj menej významných predstaviteľov Saddámovej strany Baas, čo spôsobilo hlboké rozdelenie spoločnosti, je dostatočne odstrašujúci.
Bývalí predstavitelia režimu založili politické zoskupenie Nida Tunes, ktoré má v predvolebných prieskumoch takmer tretinovú podporu, rovnako ako vládnuca strana Ennahda.
Vytvoria koalíciu?
Ak sa volebné výsledky nebudú príliš odlišovať od predvolebných odhadov, existuje reálna šanca, že umiernení islamisti a predstavitelia bývalého režimu budú musieť utvoriť koalíciu.
K tomu ich vyzývajú aj západné mocnosti. Tie v tom vidia záruku stability.
Aktivisti, ktorí spustili revolúciu, sú však skeptickí až znechutení.
