Súčasná politička Eva Černá bola jednou z prvých krupierok na Slovensku. Vtedy šlo ešte o prestížne povolanie a zahraniční majitelia kasína boli váženými podnikateľmi, ktorí chceli v roku 1989 využiť zmeny zákonov a rýchlo preniknúť na neobsadený trh. Prvé konkurzy na zamestnancov boli preto tvrdé. Bolo treba ovládať nielen matematiku, ale aj dva cudzie jazyky, čo nebolo v tom čase samozrejmosťou. Šancu preto dostali mladí ľudia. Tí robili krupierov pre atraktivitu tohto povolania a vysoký plat. Černá hovorí, že to bola prvá práca, ktorá ju „postavila na nohy“. „Bola mimoriadne dobre platená. Boli sme všetci mladí ľudia a zarábali sme viac ako poslanci.“
Koľko to bolo?
„Základný plat bol dobrý. V roku 1991 asi sedemtisíc, ale väčšie boli ‚tipsy‘, ‚bakšiš‘, čo krupier dostal. Ten bol niekedy aj dva-trikrát vyšší ako základný plat.“
Bola tá práca zaujímavá aj inak?
„Naučila ma úžasnému sebaovládaniu, disciplíne. Oproti vám bolo množstvo ľudí – od kultivovaných džentlmenov cez posledných vagabundov, psychopatov, možno aj vrahov. Človek sa preto musel udržať v takej pozícii za stolom, aby ho ten na druhej strane akceptoval.“
Stretli ste sa s niektorými hráčmi aj neskôr, keď ste už v kasíne nerobili?
„Áno, s niektorými ako redaktorka Televíznych novín Markízy, kde som sa venovala kriminalite. Žiaľ, potom som už o nich robila len tie smutné správy. Stála som nad ich mŕtvolou a informovala Slovensko, akou smrťou zomreli.“
Boli to ľudia z podsvetia?
„Tí, čo vtedy zvláštne žili. My sme to vtedy ako podsvetie nebrali. Bol to klient.“
Chodili tam aj umelci, športovci, politici?
„Umelcov si nepamätám. Ostatní chodili.“ (dam)
