DONECK. Ukrajinská armáda niekoľkokrát útočila na centrum Donecka kazetovými bombami.
Malo sa to stať aj po podpísaní prímeria medzi ukrajinskou vládou a proruskými militantmi.
Na základe fyzických dôkazov aj podľa typu zranení zasiahnutých ľudí to tvrdí denník New York Times.
;)
HRW viní aj rebelov
- jedna bomba obsahuje až niekoľko stoviek menších hlavíc, ktoré vybuchujú po uplynutí vopred nastaveného času,
- v praxi to tak však nefunguje, mnohé bomby explodujú až roky po zhodení, keď na ne natrafia nič netušiaci civilisti,
- desiatky krajín ich zakázali, Ukrajina sa k dohode nepripojila.
Hovorca ukrajinskej armády to poprel a vyhlásil, že za útokmi mohli byť aj rebeli. Povedal tiež, že tieto tvrdenia by sa mali vyšetriť.
Dôkazy o používaní munície zakázanej v desiatkach krajín má aj Human Rights Watch (HRW). Ľudskoprávna organizácia z neho však viní aj proruských rebelov. New York Times napísal, že tieto tvrdenia nemôže nezávisle overiť.
Ukrajina nie je signatárom dohody o zákaze kazetových bômb, hoci je pod tlakom, aby sa pripojila.
Americké noviny si myslia, že informácie o využití kazetových bômb proti civilistom len prehĺbia rozdelenie ukrajinskej spoločnosti a podporia tvrdenia Moskvy, že vláda prezidenta Petra Porošenka vedie vojnu proti tým ukrajinským občanom, ktorí vyjadrili sympatie s proruskými rebelmi.
"Z vojenského hľadiska nie sú takéto útoky logické a mali by ich zastaviť, lebo ohrozujú príliš veľa civilistov," povedal výskumník HRW Mark Hiznay.
Zasiahli i Červený kríž
Reportér New York Times opísal vo svojom článku prípady použitia kazetových bômb zo začiatku tohto mesiaca.
Videl nevybuchnutú muníciu v poli v jednej z dedín v blízkosti Donecka, aj úlomky z bômb, hovoril aj s mužom, ktorému lekári z tela vybrali kovové fragmenty.
On aj viacerí ďalší tvrdili, že streľba išla z ukrajinských pozícií.
Začiatkom októbra rovnaká munícia zasiahla tiež úrad Červeného kríža v Donecku a zabila jedného pracovníka.
Informácie o používaní kazetových bômb v ukrajinskom konflikte sa objavili už v lete tohto roka.
Kampaň na ich zákaz beží vo svete už niekoľko rokov.
Dohodu o ich zákaze podpísalo 86 krajín, 28 ju ešte neratifikovalo a 83 sa k nej nepripojilo.
