Moskva 1. decembra (TASR) Ruská generálna prokuratúra poskytla dánskym úradom činným v trestnom konaní všetky dokumenty potrebné na vydanie predstaviteľa čečenských separatistov Achmeda Zakajeva. V súvislosti s tým, že lehota dánskych úradov na doplnenie dokumentácie uplynula 30. novembra, to dnes vyhlásil hovorca ruskej generálnej prokuratúry Leonid Trošin.
"Ruská strana splnila všetky požiadavky dánskych justičných orgánov s prihliadnutím na špecifiká dánskeho právneho poriadku. Podľa nás poskytnuté doklady postačujú na to, aby sa o vydaní Zakajeva rozhodlo," povedal Trošin. Predstaviteľ ruskej generálnej prokuratúry ale nešpecifikoval, aké dokumenty Moskva zaslala.
Zakajev je jedným z politických predstaviteľov šéfa čečenských separatistov Aslana Maschadova a formálne zastáva úrad vicepremiéra neuznanej čečenskej vlády. V Dánsku ho úrady zatkli na konci októbra na žiadosť ruskej strany bezprostredne po skončení medzinárodnej konferencie o Čečensku.
Ruská prokuratúra obvinila Zakajeva z viacerých závažných trestných činov, medzi inými aj z podielu na príprave teroristického útoku čečenského komanda na moskovské divadlo. K tomuto obvineniu ale ruské úrady v minulých týždňoch žiadne dôkazy nepredložili a zdôrazňovali podiel Zakajeva na trestných činoch z rokov 1996-99.
Po zatknutí Zakajeva dánsky veľvyslanec v Moskve Lars Vissing vyhlásil, že jeho vydanie Rusku nie je možné z dôvodu existencie trestu smrti v ruskej legislatíve. Ruské úrady tento výklad odmietli. Ruský právny systém síce pozná trest smrti, ale v krajine už šesť rokov platí moratórium na jeho uplatňovanie.
Kauza vydania Zakajeva Rusku je z právneho hľadiska veľmi zložitá. Nie je vylúčené ani to, že čečenský emisár získa v Dánsku politický azyl. Ak Rusko nepredložilo Dánsku dôkazy o podiele Zakajeva na obsadení divadla v Moskve, ostatné obvinenia na adresu Zakajeva môžu byť spochybnené. Predstaviteľ čečenského hnutia odporu totiž 18. novembra 2001 navštívil Moskvu a na moskovskom medzinárodnom letisku Šeremetievo-2 vo VIP priestoroch tri hodiny rokoval so splnomocnencom ruského prezidenta Viktorom Kazancevom o mierovom riešení čečenského konfliktu. V čase rozhovorov však ruská generálna prokuratúra už Zakajeva trestne stíhala za zločiny, pre ktoré dnes žiada jeho vydanie z Dánska.
Rokovanie, ktoré Moskva označovala len za schôdzku, bolo pred médiami prísne utajené. Po skončení rozhovorov Kazancev označil rokovanie za "základ veľmi vážneho rozhovoru". Dialóg ale nemal pokračovanie a Moskva neskôr obvinila Zakajeva a Maschadova z nekompetentnosti, pretože údajne povstalcov v Čečensku nekontrolujú a nemôžu im nariadiť zloženie zbraní.
Achmed Zakajev ako predstaviteľ prezidenta čečenských vzbúrencov Aslana Maschadova priletel do Moskvy 18. novembra 2001 z tureckého Istanbulu spolu s niekoľkými členmi tureckej delegácie, ktorí údajne vystupovali v úlohe sprostredkovateľov. Po rozhovoroch Moskvu bez problémov opustil.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel