Brusel 1. decembra (TASR) - Kandidátske krajiny, vrátane Slovenska, absolvujú v pondelok a utorok v Bruseli jedno z posledných kôl prístupových rokovaní s EÚ, na ktorom sa majú definitívne vyjadriť k finančnej ponuke predloženej začiatkom tohto týždňa.
Dánske predsedníctvo a Európska komisia opakovane varovali, že priestor na rokovania je minimálny a do summitu v Kodani ostáva už len 12 dní. Hoci kandidátske krajiny tzv. finančné balíčky vo všeobecnosti privítali ako krok ku konečnej dohode, každá z nich má dlhší či kratší zoznam požiadaviek, ktoré sa ešte pokúsi presadiť.
Vo všeobecnosti možno povedať, že najspokojnejšie sú tri pobaltské štáty, ktoré budú prvé tri roky po vstupe vo finančne najvýhodnejšej situácii. Naopak, najmenej spokojní môžu Česi a Slovinci, ako aj dva stredomorské ostrovy Cyprus a Malta.
Zatiaľ čo čistá rozpočtová bilancia (rozdiel príjmov a výdavkov) Litvy bude v rokoch 2004-06 stúpať z 298 miliónov cez 477 až po 563 miliónov eúr, Česká republika aj s pomocou kompenzácií v prvom roku sa za prvé tri roky nepohne zo 170 miliónov eúr.
Rovnako Cyprus a Malta budú mať celé tri roky rovnakú bilanciu, Slovinsku sa dokonca zhorší zo 47 miliónov v prvom roku na 45 miliónov v rokoch 2005-06. Pre porovnanie: rozpočtová bilancia Slovenska bude 178, 291 resp. 354 miliónov eúr.
Česká republika považuje síce balíček za krok, ktorý obe strany približuje ku konečnej dohode, ale stále odmieta navrhovaný systém priamych poľnohospodárskych platieb a chce túto otázku priviesť až do Kodane. Čechom sa tiež nepáčia výrazne nižšie kompenzácie kvôli vstupu k 1. máju 2004 a zmene metodológie.
Česi by tiež chceli istú kompenzáciu za pomerne malú sumu na schengenský systém (30 miliónov), keďže nemajú žiadnu budúcu vonkajšiu hranicu únie. Nemajú ani jadrové elektrárne, na ktoré dostali peniaze Slovensko a Litva, argumentujú preto, že by im EÚ mala pridať v inej oblasti.
Za samozrejmú považuje Praha ponúknuté dodatočné kreslá v Európskom parlamente, aby malo Česko rovnaký počet poslancov ako rovnako veľké Belgicko a Portugalsko. Zmluva z Nice totiž Česku a Maďarsku prisúdila o dve kreslá menej.
Poľsko dôrazne žiada vyššie ako ponúkané kompenzácie v prvých troch rokoch, ako aj vyššie kvóty na cukor, izoglukózu, zemiakový škrob a mlieko. Varšava si tiež želá viac peňazí na Schengen.
Po osemhodinovom piatkovom rokovaní vlády však Poľsko prvýkrát naznačilo, že by mohlo pristúpiť na navrhovaný systém priamych poľnohospodárskych platieb. Doteraz požadovalo presun väčšej sumy peňazí z rozvoja vidieka na doplnenie týchto dotácií nad ponúkanú výšku 40 percent z úrovne EÚ.
Podľa Maďarska je najväčším problémom finančnej ponuky to, že nerieši situáciu po roku 2004. Prvý rok s kompenzáciami, peniazmi na Schengen a zníženými príspevkami do rozpočtu kvôli vstupu až v máji je prijateľný, ale nič sa nezmenilo v nasledujúcich rokoch. Budapešť má tiež výhrady k viacerým ponúkaným poľnohospodárskym kvótam.
Slovinsko je spokojné len s ponukou v poľnohospodárstve, kde krajina dostala vyššie kvóty v citlivých položkách a právo doplniť priame platby až do výšky 85 percent úrovne EÚ. Slovinsko už dnes poskytuje veľmi vysoké priame platby farmárom a Dánsko mu ponúklo možnosť dopĺňať o 10 percent k úrovni roku 2003.
Ľubľana však tvrdo požaduje viac peňazí na štrukturálne fondy ako aj na ochranu Schengenských hraníc. Nepríjemne Slovincov prekvapila ponuka na dlhšie prechodné obdobie pri predaji pôdy cudzincom. Slovinsko sa muselo totiž v roku 1993 pri podpise asociačnej dohody s EÚ zaviazať, že v roku 2003 otvorí svoj trh s pôdou. Slovinskí vyjednávači považujú ponuku na omyl.
Pobaltské štáty sú najspokojnejšie. Lotyšsko súhlasí s 90 percentami ponuky, za jediný väčší problém považuje nedostatočnú kvótu na mlieko. Podobne je to s Estónskom a Litvou. Všeobecne sa očakáva, že tieto krajiny by mohli ako prvé pristúpiť na ponuku EÚ a rokovania uzavrieť ešte pred summitom v Kodani.
Pri všetkých svojich požiadavkách si kandidátske krajiny musia uvedomiť, že finančné balíčky, o ktorých rokujú, nie sú zatiaľ spoločným stanoviskom EÚ. Ide len o ponuku dánskeho predsedníctva a Európskej komisie, ku ktorej vyslovila väčšina členských štátov vážne výhrady.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
