Už niekoľko rokov začínam podobne smutné texty tou istou vetou: Generácia sa lúči, priatelia sa menia na popol. Teraz si teda odohral posledné predstavenie Ty a pri ďakovačke sa Ti dojato klania publikum.
Patrili sme k tým, ktorí si boli takí cudzí, že by sa nikdy nestretli, nebyť spoločnej porážky v auguste 1968. „Keby mi zakázali hrať,“ hulákal si v našej obľúbenej Viole, kde sme sa denne stretávali s Havlom, „tak im ľudia vyjdú do ulíc!“
Zakázali Ti to zo dňa na deň, keď si pred volebnou komisiou zničil lístok s kandidátkou Gustou Fučíkovou preto, že krivo svedčila v hrdelných procesoch. A Tvoji ctitelia i kolegovia začali hneď prechádzať cez ulicu na druhý chodník.
Podpis pre policajtov
Režim si bol istý, že sa budeš kajať, ako to urobil nejeden slávny s vysvetlením, že nenechá svoj ľud bez umenia, teda bez seba. Prihlásil si sa však k už zakázaným tak jasne, že vrchnosti nezostávalo nič iné, než Ťa ničiť priam ukážkovo.
„Zašiť Lanďáka“ (Pavel Landovský 11. 9. 1936 - 10. 10. 2014) sa stalo pre policajtov športom, a rovnako potom Ťa prosiť o podpis, aby im to doma verili.
