Paríž 30. novembra (TASR) - Francúzska republikánska garda dnes eskortovala rakvu s telesnými pozostatkami spisovateľa Alexandra Dumasa z Port Marly na predmestí Paríža do budovy Senátu, odkiaľ ju prevezú do Panteónu, kde sú pochované slávne osobnosti francúzskej kultúry. Rakvu prikrýval modrý zamat so známym mušketierskym mottom Všetci za jedného, jeden za všetkých.
Proti preneseniu Dumasových pozostatkov pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia sa postavili obyvatelia v jeho rodnom meste Villers-Cotterets s odôvodnením, že sám Dumas vo svojich memoároch vyjadril želanie, aby bol pochovaný v rodisku. Obyvatelia mesta však nakoniec súhlasili s rozhodnutím vlády.
Dumasove pozostatky exhumovali v utorok. Potom ich uložili do novej rakvy a preniesli do mestskej radnice, kde mu niekoľko stoviek obyvateľov vzdalo hold. Odtiaľ ho preniesli do zámku Monte Cristo v Port Marly, kde rakva zostala po celú noc pred dnešným uložením v Panteóne.
Dumas, vlastným priezviskom Davy de la Pailleterie, sa narodil v roku 1802 a jeho život bol plný dobrodružstiev, ktorými oplývajú aj jeho romány. V 30. rokoch 19. storočia sa stal kapitánom národnej gardy, mal niekoľko mimomanželských detí a začiatkom 50. rokov 19. storočia podporoval boj Talianska za nezávislosť. Dumas, vnuk černošskej haitskej otrokyne, sa dostal do vysokej francúzskej spoločnosti a stal sa populárnym spisovateľom a dramatikom.
Alexander Dumas, dlho zaznávaný kritikou, zanechal svetovej literatúre obdivuhodných 200 zväzkov diel - básní, noviel, reportáží, hier a najmä historických románov, z ktorých najznámejšie sú obľúbenou literatúrou po celom svete - Traja mušketieri, Traja mušketieri po 20 rokoch, Dáma z Monsoreau, Kráľovná Margot a, samozrejme, Gróf Monte Cristo.
Počas života síce dokázal zarobiť milióny, no stavba divadla, zámku v Port Marly a nákladný spôsob života pohltili takmer všetok majetok. Na konci života ho preto museli finančne podporovať dcéra so synom, autorom slávneho diela Dáma s kaméliami.
Dumas zomrel v roku 1870 v Normandii, kde ho aj pochovali, pretože francúzsko-pruská vojna znemožnila, aby spočinul v rodnom Villers-Cotterets. Jeho telo tam dal previesť až jeho syn o dva roky neskôr, hneď po skončení vojny.
