Keď minulý rok získal Cenu Václava Havla za ľudské práva, nemohol si ju prevziať, pretože bol vo väzení už druhý rok za údajné daňové podvody. Tento rok je už na slobode a na pražskej konferencii Forum 2000 varoval, aby si Európania nemysleli, že Alexander Lukašenko sa zmenil k lepšiemu. „Je len šikovný demagóg,“ hovorí ALES BJALJACKI, ktorého ľudskoprávna organizácia Vjasna monitoruje represie bieloruského režimu a jeho tajnej služby KGB.
Minulý týždeň zažilo Bielorusko zaujímavý futbal nie preto, že prehralo s Ukrajinou 0:2, ale že masívne zatýkali fanúšikov. Čo sa stalo?
„Stal sa taký zaujímavý precedens, aký bieloruská vláda nepredvídala. Veľa ukrajinských fanúšikov ani nepustili cez hranice, no veľká časť z nich obsadila štadión a spolu s bieloruskými fanúšikmi ich bolo veľmi dobre počuť, ako kričia: Nech žije Ukrajina. Nech žije Bielorusko. A Putina niekam posielali (smiech). Ukazuje to skrytý charakter Bielorusov, podobný Slovákom. To, že sme väčšinou takí tichí a mlčanliví, čo sa veľmi neprejavujú, ale keď príde nejaký moment, prejavia sa. To, že sú toho schopní, ukázali na tom futbale. Zatknutia boli veľmi symbolické, pretože nakoniec na pár dní odsúdili len 24 ľudí, 12 Ukrajincov a 12 Bielorusov. Prečo po rovnakom počte, to neviem.“
Veľkým prekvapením sú aj vyhlásenia bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, že sa mu nepáči ruská anexia Krymu.
„Je to čistá demagógia, pretože jeho nasledujúce kroky s Ruskom ukazujú úplnú závislosť Lukašenka od ruskej vlády, konkrétne od Putina. Stačí sa pozrieť na ruch na vojenských základniach v Bielorusku, kde sú ruskí vojaci a nad našimi hlavami poletujú ruské stíhačky.“
Je to demagógia namierená proti Európskej únii či vlastnému voličovi?
„Lukašenko by si želal mať trošku aj svoju pozíciu proti Ukrajine a Rusku. No ak by ju náhodou aj mal, tak veľmi ľahko ju Rusko zlomí a Bielorusko by za to veľmi zaplatilo. Ekonomicky, politicky a vojensky je Bielorusko na sto percent priviazané k Rusku. Za dvadsať rokov, čo je vo vláde, robil všetko preto, aby sme neboli nezávislou krajinou.“
To sa ukazuje aj jeho podporou Putinovho projektu eurázijskej únie, môže vôbec fungovať bez Ukrajiny?
„Ten ekonomický a politický blok má byť protiváhou proti Európskej únii, no nerozumiem tomu, ako sa im to môže podariť. Dávajú sa dokopy krajiny s autoritatívnymi režimami, ktoré si nevážia ľudské práva a slobodu. Arménsko tam chce vojsť len preto, že na svojom území má ruských vojakov, aby udržali chladné prímerie s Azerbajdžanom. Kirgizsko je v čistom ekonomickom rozklade, všetko je tam kúpené ruským biznisom. Bielorusko dostáva pôžičky len z Ruska. Samozrejme, Alexander Lukašenko nie je úplný hlupák. Prečo by napríklad uznával Abcházsko alebo anexiu Krymu, keď to nikto neuznáva.“
Ako sa prezident Lukašenko pozerá na ukrajinskú krízu?
„Objavil sa uňho jeden veľmi zaujímavý osobný aspekt. Tento rok už trikrát povedal, že jeho otec je Ukrajinec. To sme doteraz vôbec netušili, nikdy doteraz nehovoril o svojom otcovi. Predtým bola táto téma tabu. Takže sa pozerá na ukrajinskú záležitosť aj z veľmi osobného pohľadu, čo je u diktátora mimoriadne dôležitá vec.“
Tretím prekvapením tohto roka bolo, keď vás Lukašenko po troch rokoch pustil z väzenia. Viete prečo?
