Keď sa v Oxforde neriešia práve islamisti, ANDREWA WILSONA sa pýtajú na Ukrajinu. O tom, čo najhoršia kríza po studenej vojne pre nás znamená a prečo k tomu došlo, napísal britský expert z thinktanku European Council on Foreign relations novú knihu.
Je jasné, prečo sa Ukrajinci takmer pred rokom vzbúrili?
„Jedna vec je, prečo sa rozbehli a prečo takto skončili. Odmietnutie asociačnej dohody medzi Ukrajinou a Európskou úniou bolo podnetom, ale prerástlo to do obrovských protestov ako pokus zosadiť skorumpovaný režim. Prečo Viktor Janukovyč ušiel, je ďalšia otázka. Moja odpoveď je, že len dokončil balenie svojho zlatého rozsiahleho bohatstva. Korupcia a spráchnivenosť režimu boli závažnejším dôvodom na revolúciu než zahraničnopolitická orientácia krajiny.“
Boli ste prekvapený, že Janukovyč nakoniec vlani v novembri pred summitom vo Vilniuse uhol?
„Všetci sme boli zaskočení. Vláda sa správala veľmi kompetentne dlhý čas počas negociácií s Úniou a platilo to ešte aj týždeň predtým, ako oficiálne podpis asociačnej dohody zamietla.“
Boli ste v Kyjeve počas tých najkrvavejších zrážok. Ako na to spomínate?
„Nie som taký mladý a odvážny ako kedysi (smiech). Takže som sa vyhýbal priamym zrážkam. Obdivoval som však odvahu tých ľudí na kyjevskom námestí. Režim bol porazený ich statočnosťou, nie tým, že by mali rovnocenné zbrane.“
Na majdane vtedy zomrelo asi sto ľudí. Robí vláda v Kyjeve dosť preto, aby to vyšetrila?
„Absolútne nie. To je zlý ukrajinský zvyk, nedotiahnuť veci do poriadneho súdu. To pomáha propagande a fámam, aby bujneli a šírili sa ďalej. Poriadne a dôveryhodné vyšetrovanie je veľmi dôležité.“
Mala by Európa vyvinúť väčší tlak na Kyjev?
„Bolo by to morálne zlyhanie Európy, keby sa o to nesnažila. Títo ľudia sú jasní mučeníci pre niečo veľmi konkrétne a silné. Európska únia, medzinárodné organizácie by mali pomáhať vyšetrovateľom a prokurátorom. Treba tiež vziať do úvahy, že ukrajinské štátne inštitúcie majú povesť veľmi skorumpovaných inštitúcií. Zoberte si, že oranžovú revolúciu spred desiatich rokov vyvolali sfalšované prezidentské voľby či otrava kandidáta Viktora Juščenka. Doteraz to nebolo poriadne vyšetrené a dotiahnuté do konca. Teraz by sme mali od Kyjeva očakávať oveľa viac.“
V júli prišla ďalšia tragédia lietadla Malaysia Airlines MH-17, ktoré padlo nad územím rebelov. Pokročilo vyšetrovanie?
„Vieme pomerne veľa. Napríklad prepisy rozhovorov medzi proruskými rebelmi (ako sa chvália, že zostrelili ukrajinské lietadlo, ktorým mohol byť práve malajzijský boeing s 298 ľuďmi na palube, pozn. red.), ktoré získala ukrajinská tajná služba SBU, sú veľmi znepokojivé.“
Sú dôveryhodné?