Európsky parlament ju už ocenil Sacharovou cenou, teraz dostala aj Nobelovu cenu mieru.
LONDÝN, BRATISLAVA. Malala Júsafzajová za dva roky od útoku, ktorý takmer neprežila, zažila veľmi veľa.
Opustila svoj rodný Pakistan, vystúpila v OSN, v Európskom parlamente, vydala knihu o svojom osude a stala sa symbolom boja za práva dievčat na vzdelanie. Vyvrcholením je Nobelova cena mieru.
„Rozmýšľala som, čo by som urobila, keby prišiel člen Talibanu a chcel by ma zabiť. Najprv som ho chcela zbiť topánkou, ale potom som si uvedomila, že by som bola ako on. Musíte bojovať pomocou mieru a vzdelania. Vysvetlila by som mu, aké dôležité je vzdelanie a že chcem, aby ho mali aj jeho deti. A potom nech už urobí, čo chce,“ povedala pred rokom vtedy 16-ročná Pakistanka v americkej sledovanej šou Jona Stewarta.
Z ticha prišli tisíce hlasov
Fenomén Malala
Koncom roka 2008 líder Talibanu v údolí Svát zakázal dievčatám chodiť do školy. Malala neposlúchla, jej otec, riaditeľ školy, dostal od vlády záruky bezpečnosti. Keď údolie v roku 2009 ovládol Taliban, Malala písala anonymný blog pre BBC. Svoje meno odhalila v roku 2010 v dokumente pre štátnu televíziu. Taliban sa jej zato vyhrážal smrťou, zaútočil na ňu v októbri 2012. Malala prežila a stala sa symbolom boja za vzdelanie pre všetky deti aj tvárou kampane OSN.
Foto: SITA/AP
Moderátor, ktorý je známy tým, že sa rád vyjadruje ku všetkému a s humorom, zrazu onemel.
Malala nie je bežnou obeťou teroristov, ktorí chcú v Pakistane zaviesť islamský štát. Už v roku 2009, keď Taliban ovládal jej domovské údolie Svát, písala pre BBC blog o tom, ako zakazujú dievčatám študovať.
O práve na vzdelanie hovorila aj po útoku spred dvoch rokov, keď si ju bojovníci Talibanu našli a zblízka jej strelili do hlavy. Zachránili ju až v Británii, kde odvtedy žije.
„Mysleli si, že guľky nás umlčia, ale zlyhali. A potom z toho ticha prišli tisíce hlasov,“ povedala 12. júla v deň svojich 16. narodenín v OSN.
Stala sa tvárou kampane za vzdelanie pre všetkých, ktorú vedie britský expremiér Gordon Brown, o týždeň je pozvaná na recepciu k britskej kráľovnej do Buckinghamského paláca. Vychádza jej aj autobiografia.
Vzdelaním proti Talibanu
Popritom vedie obyčajný život. Chodí do školy v Birminghame, doťahuje sa s bratmi, nevyhne sa ani povinnému čítaniu. A chýbajú jej kamarátky z Pakistanu, za ktorými sa tak skoro nevráti.
Stále je cieľom Talibanu. „Áno, ak bude šanca zaútočiť, opäť bude na zozname cieľov,“ potvrdil podľa CNN jeho hovorca Šahidulláh Šahíd.
Malala napriek tomu opakuje, že sa do Pakistanu vráti. „Budem političkou, chcem zaviesť povinné vzdelávanie.“
Zatiaľ však ostáva mimo krajiny. Pakistan nie je bezpečnejšou krajinou, Maulaná Fazlulláh, ktorý pred dvomi rokmi útok na ňu objednal, je teraz dokonca hlavou celého pakistanského Talibanu.
Vláda už nehovorí o tom, že proti teroristom bude naplno bojovať Naopak, opäť začína hovoriť o mierových rokovaniach, ktoré v roku 2009 viedli k tomu, že Taliban s požehnaním vlády ovládol Údolie Svát a deti ako Malala nemohli chodiť do školy.
Malala naďalej vyjadruje k celosvetovým otázkam. Pridala sa napríklad ku kampani za prepustenie stoviek študentiek, ktoré uniesli nigérijskí islamisti z hnutia Boko Haram.
Pakistanka chce dostať milióny detí do lavíc
Až 61 miliónov detí nemá podľa UNICEF-u prístup k vzdelávaniu. Väčšinu z toho tvoria dievčatá.
LONDÝN, BRATISLAVA. Len šestnásťročné dievča vystúpilo v sídle OSN v deň svojich narodenín.
„Jedno dieťa, jeden učiteľ, jedna kniha, jedno pero môžu zmeniť svet,“ vyhlásila v lete minulého roka v New Yorku Malala Júsafzajová.
Milióny podpisov
V sídle medzinárodnej inštitúcie presviedčala politikov, aby dali väčší dôraz na jeden z miléniových cieľov, ktoré si sami stanovili – do roku 2015 má mať každé dieťa prístup k vzdelaniu.
Petíciu s touto požiadavkou podpísali tri milióny ľudí, Malala bola prvá. V súčasnosti to stále neplatí, až 61 miliónov detí v školskom veku nemá podľa UNICEFu prístup k vzdelaniu.
V ešte horšom postavení sú dievčatá. Keď si v chudobných oblastiach rodičia nemôžu dovoliť poslať do školy všetky deti, zvyčajne ostávajú doma dcéry.
Stovky zničených škôl
V Malalinom Pakistane zas do hry vstupuje aj náboženská otázka a hrozby islamistov. V niektorých oblastiach krajiny chodí do školy len pätina dievčat a teroristi útočia na dievčenské školy.
V údolí Svát v rokoch 2001 až 2009 Taliban zničil 401 škôl.
„Sedemdesiat percent z nich boli dievčenské školy. A potom, keď sa konflikt zintenzívňoval, začali útočiť aj na chlapčenské,“ cituje britský denník Guardian Ehsanulláha Khana z mesta Matta v údolí Svát, kde pôsobil Taliban.
Cenu si zaslúži aj jej otec
Pakistanské ženy získajú svoje právo len vtedy, ak sa muži vzdajú dominancie.
ISLAMABAD, BRATISLAVA. Malala mohla skončiť ako štyri z piatich dievčat v údolí Svát. Bez vzdelania, odkázané na to, že si nájdu manžela, čo ich uživí, a na život v domácnosti pri sporáku a deťoch.
Ziauddín Júsafzaj však založil dievčenskú školu, do ktorej chodila aj jeho dcéra, a dal jej šancu vzdelávať sa.
Práve postoj mužov je kľúčový v tom, aby ženy dostali viac práv. „Cesta, po ktorej môžu dievčatá kráčať aj sto rokov, môže vďaka mužskej pomoci trvať len niekoľko rokov,“ povedal v marci minulého roka Júsafzaj.
„Nejde o príbeh jedného dievčaťa, ale o príbeh otca a dcéry,“ povedal pre Time dokumentarista Adam Ellick, ktorý o Malale natáčal film. „Jej otec má revolučné zanietenie pre túto vec, je to výnimočná osobnosť.“
Aj Júsafzaj hovorí o tom, že ženy budú mať viac práv len vtedy, keď sa muži budú ochotní vzdať svojej dominancie.
On tak urobil, založil školu pre dievčatá a preto si podľa magazínu Foreign Policy zaslúži Nobelovu cenu za mier aj on.
