Obliehanie mesta Kobani islamistami je pre Ankaru dilema. Zastaviť masakru alebo trvať na odsúdení kurdskej strany PKK.
DAMASK, TEL AVIV. Nástup Islamského štátu, chaos a nestabilita, ktorú spôsobil, ako aj to, že umelé, mocnosťami nanútené hranice blízkovýchodných štátov sú zrazu voľnejšie ako predtým, predstavujú pre Kurdov riziko aj príležitosť.
Nie je to prvý raz, čo sa v bitkách iných a o iné rozhoduje aj o Kurdoch. Neznamená to však, že Kurdi sú pasívni.
Takmer každý konflikt v oblasti sa snažia využiť na to, aby sa priblížili k svojmu hlavnému cieľu: samostatnému štátu, ktorý by zjednotil ich ľudí (podľa rôznych zdrojov 25 až 30 miliónov) roztrúsených okrem americkej a európskej diaspóry hlavne v štyroch štátoch. V Iraku, Turecku, Sýrii a Iráne.
Sen ostáva
- je ich od 25 do 30 miliónov,
- viac ako polovica svetovej populácie Kurdov žije v Turecku, početní sú aj v Iraku, Iráne a Sýrii,
- sú medzi nimi sunniti (väčšina), šiiti, sufisti, aláviti, jezídi, židia, kresťania,
- v Európe ich žije cez milión,
- presný význam slova Kurd sa nevie.
Mediálny obraz Kurdov je rôznorodý.
Od militantov, separatistov a teroristov až po lojálnych bojovníkov a spojencov, ktorí sú pragmatickí, viac-menej sekulárni a ochotní postaviť sa do prvého šíku.
Oni sami hovoria, že ich spojenci (myslia tým v súčasnosti hlavne Spojené štáty, ale Kurdi si budovali aj spojenectvá s bývalým ZSSR, predrevolučným Iránom či Izraelom) nie vždy dodržali, čo sľúbili, a že vždy radili svoje záujmy pred ich.
„Ak by sa všetci ľudia v Kobani zmenili na jezídov, možno by dostali nejakú pomoc,“ objavilo sa na Twitteri.
Bola to narážka na to, ako Američania