Tirana/Priština 28. novembra (TASR) - V prítomnosti najvyšších politických predstaviteľov si dnes v Albánsku pripomenuli 90. výročie nezávislosti balkánskej krajiny od Osmanskej ríše.
Tradičné oslavy Dňa vlajky - hlavného štátneho sviatku - sa začali vztýčením červenej zástavy s čiernym dvojhlavým orlom na hlavnom námestí mesta Vlore, asi 135 kilometrov južne od Tirany, kde nezávislosť Albánska v roku 1912 vyhlásili.
Prezident Alfred Moisiu vyzval lídrov krajiny, aby presadili ekonomické a politické reformy potrebné pre integráciu do západných inštitúcií. Albánsko sa usiluje o členstvo v EÚ a NATO, na pozvánku do týchto klubov si však bude musieť ešte mnoho rokov počkať.
Od roku 1912 prekonalo Albánsko pestrý vývoj. Zažilo pád Osmanskej ríše, vládu samozvaného kráľa, fašistickú okupáciu počas druhej svetovej vojny, oslobodzovaciu vojnu v roku 1944. Albánsko s 3,5 miliónmi obyvateľov zažilo 50 rokov komunistickej diktatúry Envera Hodžu, ktorá ho zanechala izolované, zbedačené a politicky nestabilné.
Na slávnostnom obrade sa zúčastnili aj lídri albánskych komunít z Kosova, Macedónska, Srbska a Čiernej Hory.
Nezávislosť Albánska si pripomenuli aj v prištinskom Národnom divadle, kde kosovský prezident Ibrahim Rugova zopakoval výzvy na uznanie nezávislosti OSN spravovanej provincie - tá oficiálne zostáva súčasťou Juhoslávie - ako krok k stabilizácii regiónu.
"Oficiálne uznanie nezávislosti Kosova by upokojilo kosovský ľud, všetkých Albáncov v tejto časti Európy a sveta," vyhlásil Rugova na slávnostnej akadémii. Ako dodal, 28. november je dňom nezávislosti pre všetkých Albáncov. Albánske vlajky vyvesili vo všetkých mestách Kosova, kde zostali školy, univerzity a obchody zatvorené.
Najväčšie napätie vyvolalo vztyčovanie albánskych vlajok v prevažne albánskych oblastiach v regióne juhosrbského mesta Preševo, ktoré susedí s Kosovom. V Preševe asi stovka albánskych stredoškolákov pochodovala mestom s albánskymi vlajkami. Juhoslovanské zákony pritom zakazujú príslušníkom národnostných menšín používanie národných symbolov materského štátu.
V oblastiach, ktoré boli v rokoch 2000 a 2001 dejiskom zrážok medzi belehradskými vládnymi silami a príslušníkmi albánskej gerily - Oslobodzovacej armády Preševa, Medvedje a Bujanovca (UCPMB), posilnili prítomnosť policajných jednotiek. Žiadne incidenty z Preševského údolia však nie sú hlásené.
Albánsky primátor mesta Bujanovac Nagip Arifi po rokovaniach s predstaviteľmi Belehradu oznámil, že "všetci starostovia obcí súhlasili so stiahnutím albánskych vlajok, aby predišli akémukoľvek konfliktu".
Srbský vicepremiér Nebojša Čovič, ktorý má v kompetencii vzťahy s Kosovom a región južného Srbka, trval na rešpektovanie zákona a vyhlásil, že Belehrad "je proti silovému riešeniu, ak ale bude prinútený, nebude váhať s použitím sily".
Okolo 14.00 h SEČ boli všetky albánske vlajky v regióne zvesené, povedal agentúre AFP vedúci Čovičovho kabinetu Sima Gazikalovič. Podľa zdrojov blízkych (medzičasom rozpustenej) UCPMB, zástavy na niektorých miestach stále vlajú, napríklad v obci Končulj, bývalej bašte ozbrojenej skupiny. Pred domom bývalého veliteľa UCPMB Sefketa Muslia v Končulji sa zišlo niekoľko bývalých rebelov. "Sme odhodlaní vlajku brániť," povedal Musliu pre AFP.
