Belehrad 28. novembra (TASR) - Srbsko a Čierna Hora urovnali všetky spory okolo ústavnej charty nového štátneho zväzku, ktoré mesiace blokovali v marci dohodnutú transformáciu súčasnej Juhoslávie.
Po niekoľkohodinových rokovaniach s najvyššími predstaviteľmi Belehradu a Podgorice do dnes v juhoslovanskej metropole vyhlásil koordinátor zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ Javier Solana.
Solana oznámil, že zainteresované strany dosiahli úplný konsenzus. Dohoda sa týka spôsobu voľby poslancov budúceho spoločného parlamentu, na ktorom proces transformácie uviazol.
"Dnes je významný deň," vyhlásil Solana pred odchodom z Juhoslávie. Ako dodal, na rozdiel od predchádzajúcej návštevy zo septembra, teraz z Belehradu odchádza veľmi spokojný.
Spoločná ústavná komisia juhoslovanského, srbského a čiernohorského parlamentu v utorok oficiálne ukončí prácu na návrhu ústavnej charty, informoval Solana. Všetky zákonodarné zbory majú ústavu nového štátu schváliť do konca tohto roku.
Schválenie ústavy podľa Solanu otvorí pre Juhosláviu, respektíve nový štát s názvom Srbsko a Čierna Hora dvere do Rady Európy (RE).
Rokovania o transformácii juhoslovanskej federácie sa za Solanovho sprostredkovania začali presne pred rokom, 28. novembra 2001. O necelé štyri mesiace neskôr, 14. marca tohto roku, bola v Belehrade podpísaná dohoda o premene Juhoslávie na voľný zväzok Srbska a Čiernej Hory. Nový štát bude na medzinárodnom poli fungovať ako jeden subjekt minimálne tri roky. Po uplynutí tejto lehoty možno v jednotlivých republikách - tie budú prakticky nezávislé, so spoločným trhom, obranou a zahraničnou politikou - iniciovať referendum o nezávislosti.
Reformu federácie mesiace blokovala a celý proces spochybnila otázka, či poslanci spoločného parlamentu budú volení priamo obyvateľmi, alebo či ich majú delegovať členovia republikových zákonodarných zborov. Podgorica presadzovala delegovanie, Belehrad priamu voľbu.
Podľa Solanu kompromis spočíva v tom, že pre prvé dva roky budú poslanci spoločného parlamentu zvolení republikovými parlamentmi. Následne sa uskutočnia voľby. "Nakoniec sme dospeli k textu, ktorý je prijateľný pre každého," uviedol Solana.
"Toto je ten druh kompromisu, keď každý získa niečo, ale nik nezíska všetko," komentoval prezident JZR Vojislav Koštunica výsledok rozhovorov.
Na základe marcovej dohody čiernohorské vedenie okolo vtedajšieho prezidenta a budúceho premiéra Mila Djukanoviča zmiernilo úsilie o nezávislosť republiky. Djukanovič začal kroky k oddeleniu Čiernej Hory od Srbska podnikať v roku 1997, keď sa po zvolení za republikového prezidenta rozišiel so Slobodanom Miloševičom. Západ Djukanoviča dlhé roky podporoval ako protiváhu k Miloševičovmu režimu. Po demokratizačných zmenách v Belehrade však medzinárodné spoločenstvo svoju pozíciu zmenilo a vystupovalo za zachovanie Juhoslávie.
Súhlas s marcovou dohodou vyvolal v Čiernej Hore politickú krízu a pád Djukanovičovej vlády, ktorá bola odkázaná na podporu ešte radikálnejších stúpencov nezávislosti. V októbrových predčasných parlamentných voľbách však Djukanovičov tábor získal v zákonodarnom zbore absolútnu väčšinu kresiel.
EÚ Belehrad a Podgoricu k dohode dotlačila v obavách, že rozpad ďalšieho štátu obnoví na výbušnom Balkáne snahy o zmenu hraníc aj v iných oblastiach regiónu - v tejto súvislosti sa uvádzajú hlavne snahy kosovských Albáncov o nezávislosť provincie, respektíve túžba niektorých radikálnejších Albáncov o vytvorenie tzv. Veľkého Albánska. Takýto proces by sa mohol dominovým efektom vrátiť do etnicky zmiešanej Bosny, kde sú medzi časťami chorvátskej a srbskej populácie stále živé myšlienky na pripojenie ich regiónov k Chorvátsku, respektíve Srbsku.
