Viedeň 28. novembra (TASR) - V tichom, na dohody a kompromisy pripravenom Fínsku vypukol neobvyklý ruch: bývalý prezident Martti Ahtisaari sa ako prvý vysokopostavený fínsky politik vyslovil začiatkom týždňa za vstup Fínska do NATO, píše dnešné vydanie rakúskeho liberálneho denníka Der Standard v analýze Koniec fínskej cesty.
Podľa exprezidentovho názoru je NATO jedinou organizáciou, v ktorej sa USA a Európa môžu stretnúť ako rovnocenní partneri. Členom aliancie sa Fínsko musí stať aj kvôli vlastnej bezpečnosti.
Na Ahtisaariho požiadavku zareagoval okamžite a nesúhlasne admirál Juhani Kaskeala, hlavný veliteľ fínskych ozbrojených síl. Ten vyhlásil, že pre fínsku bezpečnosť úplne stačia doterajšie kontakty s alianciou. Nevyhnutnosť členstva krajiny v NATO nevídí ani fínsky minister zahraničia Erkki Tuomioja, pokračuje Der Standard.
Štyri mesiace pred parlamentnými voľbami sa tak dostala na pretras najdôležitejšia politická dilema Fínska. Viac ako desať rokov po zániku Sovietskeho zväzu sa musia Fíni rozhodnúť, či im ich doterajší bezpečnostný model, bude v potrebnej miere garantovať bezpečnosť aj naďalej a uchráni ich napríklad pred Ruskom, s ktorým má Fínsko spoločnú 1 600-kilometrovú hranicu, vysvetľuje rakúsky denník.
Noviny pripomínajú historický paradox: práve dobré vzťahy so ZSSR, ktoré dlhé desaťročia pestoval "večný" prezident Urho Kekkonen posunuli Fínsko bližšie k Európe. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa Helsinki uchýlili k taktike mocenského balansovania, prejavujúcej sa vybudovaním silnej armády a podporou pobaltských štátov na jednej strane a podporou demokratických inštitúcií v Rusku a priateľskou politikou voči Moskve na strane druhej.
Na zásadnú otázku "čo keby ak" však existuje podľa fínskych politológov len jedna odpoveď. Kým nebude mať Európa vybudované vlastné spoľahlivé bezpečnostné štruktúry, zostane pre Fínsko najlepšou alternatívou práve členstvo v NATO, uzatvára rakúsky Der Standard.
