Podľa miestnej skupiny obhajcov ľudských práv bol tento proces skúškou zodpovednosti brazílskej polície známej brutálnymi zákrokmi.
Porota uznala plukovníka Ubiratana Guimaraesa zodpovedným za 102 zo 111 úmrtí a piatich pokusov o vraždu. Bývalý policajný šéf 2. októbra 1992 vydal zásahovému komandu príkaz na raziu vo väznici Carandiru v štáte Sao Paulo.
Guimaraesa odsúdili na 632 rokov väzenia a to aj napriek tomu, že v Brazílii je najdlhší trest odňatia slobody na 30 rokov.
Podľa svedkov a forenzných posudkov bolo mnoho väzňov zastrelených ako pri poprave, alebo na nich komando strieľalo zvonku ich ciel, kde sa pokúšali skryť za matracmi. Mnoho obetí našli nahých, čo je podľa pozorovateľov z radov obhajcov ľudských práv znakom, že sa vzdávajú.
Guimaraes tvrdil, že jeho jednotky začali prestrelku s väzňami v sebaobrane. Pri masakre však nebol zranený žiaden policajt a vo veľkom väzenskom komplexe sa počas operácie našlo len niekoľko zbraní.
