[content type="longread-pos" pos="full"]
Veľmi sa chcú vrátiť domov do Sýrie, no vojna im to nedovolí
[/content]
Mofleh žije s rodinou, ktorú pred rokmi sám zachraňoval. (Andrew McConnell/UNHCR)Medzi najzraniteľnejších utečencov patria aj tí najstarší, ktorí na sklonku svojho života museli opustiť všetko, čo vybudovali. Často s chorobami, odkázaní na pomoc detí a vnúčat alebo úplných cudzincov.
Utečencom starším ako sto rokov sa venoval fotograf Andrew McConnell, ktorý pôsobí v libanonskom Bejrúte. Pre Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) spísal príbehy dvanástich, ktorí majú viac ako sto rokov.
Ľudí, ktorí sa narodili ešte v čase, keď Sýria patrila do Osmanskej ríše. Prežili francúzsku nadvládu, vyhlásenie nezávislosti, krátku epizódu spojenia krajiny s Egyptom, kruté vlády Háfiza Asada a jeho syna Bašara. Až povstanie proti nemu a následná občianska vojna ich vyhnali z domovov.
Daga (101) - V spánku plače
Daga ticho sedáva na kopci a počúva bomby, ktoré dopadajú na jej rodnú Sýriu. Aj ona je už v Libanone, kde žije v stane so svojou rodinou. Pri každom výbuchu odhaduje, kam bomba dopadla tentoraz.
Je už takmer úplne ochrnutá, vie len stlačiť ruky členov rodiny, ktorí jej prídu dať bozk. Každý deň za ňou chodia so správami o nových obetiach bombardovania v jej dedine. Rodina o nej hovorí, že v spánku často plače.
„Najviac sa bojí toho, že zomrie v Libanone,“ hovorí Dagina vnučka Fatima. „Ešte pred porážkou, keď bola schopná hovoriť jasne ako tínedžerka, nás prosila, aby sme ju nepochovali v cudzine. Sľúbte mi, že ma pochováte doma v Sýrii, prosila.“
Z kopca sleduje bombardovanie svojej vlasti. (Andrew McConnell/UNHCR)Getwan (100) – Sedem desaťročí s jednou ženou
Getwan sa so svojou manželkou oženil veľmi dávno, pred 72 rokmi, keď zúrila druhá svetová vojna. Odvtedy robili všetko spolu, nerozdelila ich ani prebiehajúca sýrska občianska vojna. Keď zbombardovali ich dom, ušli spolu do Libanonu.
Teraz žijú s rodinou v malej chatrči v južnom Libanone, okrem Getwana a jeho manželky aj niekoľko pravnúčat. Dve generácie rodiny v dvoch miestnostiach.
Zvykli si na pravidelné výpadky elektriny. V ich dome sa ozývajú výzvy na modlitby. Getwanovi pripomínajú jeho dedinu v Sýrii, niekedy má pocit, že prichádzajú práve odtiaľ.
Aby ho miestni zabavili, zoberú ho občas na pole. Getwan tam stojí medzi zvieratami a aspoň trochu sa cíti ako doma.
So svojou manželkou sa zobral ešte počas druhej svetovej vojny. (Andrew McConnell/UNHCR)Hamda (106) – Nedobrovoľný návrat do Libanonu
Za posledných 45 rokov, čo Hamda nebola doma v Libanone, sa veľa zmenilo. Jej manžel, s ktorým tu kedysi žila, už zomrel. Ona stratila zrak. A teraz, keď zúri občianska vojna v Sýrii, sa z nej stala utečenkyňa.
Hamdu prinútilo vrátiť sa do Libanonu zničenie jej mesta v Sýrii. „Najprv sme počuli len bombardovanie v diaľke, ale po niekoľkých týždňoch už to bolo nad nami. Vtedy sme utiekli.“ Jej svet sa rýchlo prevrátil naruby.
„Aj keď sa vojna skončí a my si budeme môcť znovu vybudovať naše domovy, mnohé veci sa už opraviť nedajú,“ hovorí. „Sýrčania neboli nikdy rozdelení, už nikdy nebudú ako predtým.“
Do Libanonu sa vrátila po rokoch. Bez manžela aj zraku. (Andrew McConnell/UNHCR)Saada (102) - Som človek, nie číslo
[content type="citation"]Na život potrebujete viac ako jedlo. Musíte sa stretávať s ľuďmi, aby ste vedeli, že ste stále človekom, nielen číslom.[/content]
Saada má 102 rokov a vo svojom živote stratila veľa –
