Viedeň 28. novembra (TASR) - Najnovší smer vo vývoji vzťahov Nemecko-USA sa dal predvídať. Kancelár Gerhard Schröder si nemôže dovoliť odmietnuť účasť svojej krajiny na vojne s Irakom bez toho, aby vážne a na dlhú dobu nepoškodil vzťahy s USA, konštatuje dnešné vydanie rakúskeho liberálneho denníka Der Standard v súvislosti s rozhodnutím nemeckej vlády nezúčastniť sa priamo na prípadnej americkej invázii do Iraku.
Schröder dal slovo svojím voličom. Odmietnutie účasti Nemecka vo vojne USA proti Iraku pomohlo s veľkou pravdepodobnosťou víťazstvu červeno-zelenej koalície v nedávnych nemeckých parlamentných voľbách. Medzitým sa kancelárovi sociálni demokrati v prieskumoch verejnej dostali pod nezávideniahodných 30 percent. Stalo sa tak v dôsledku zahmlenia vážnych problémov, súvisiacich so zostavením budúcoročného rozpočtu, informuje denník.
Pokiaľ by Schröder vyhovel požiadavke americkej strany a súhlasil s účasťou Nemecka na protiirackej vojne, celkom vážne by tým riskoval obvinenie z volebného podvodu. Skutočnosť, že Američania budú môcť v prípade invázie využiť neobmedzene nemecký vzdušný priestor a svoje vojenské základne v Nemecku, si možno len s prižmúrením očí vysvetliť ako nezasahovanie Berlína do amerického vojnového ťaženia. V roku 1991, vo vojne v Perzskom zálive bolo práve Nemecko najdôležitejšou tranzitnou a zásobovacou zónou pre americké jednotky. Vtedajší vojenský zásah sa však konal pod stopercentným mandátom OSN, pripomína denník.
Najnovšie rozhodnutie nemeckého kancelára bude pre časť voličskej základne červeno-zelenej koalície už priveľkým ústupkom, pre USA bude zas znamenať primálo. Proti vojenskému ťaženiu Američanov v Iraku existuje stále dostatočný počet argumentov - počnúc právnymi cez morálne, až po praktické. Aj na pražskom summite NATO sa diferencie v tejto otázke prikryli len neurčitou formuláciou o podpore rezolúcie OSN.
Schröderovu kladno-zápornú taktiku ovplyvnili predvolebné sľuby. Podľa rakúskeho denníka svedčí táto skutočnosť o kancelárovom slabom štátnickom rozhľade a bude mať celkom určite dôsledky aj v transatlantickom vzťahu.
