HAAG. Bývalý bosnianskosrbský prezident Radovan Karadžič v stredu predniesol záverečné stanovisko v rámci svojej obhajoby pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu.
Urobil tak písomnou formou prostredníctvom 874-stranového spisu, ktorý zhŕňa jeho argumenty.
Na jednej strane tvrdí, že žiadne zabíjanie civilistov v Republike srbskej nenariadil, priznal však "morálnu zodpovednosť za akékoľvek zločiny spáchané jej obyvateľmi a ozbrojenými zložkami".
Prokuratúru zároveň obvinil z toho, že proces je v skutočnosti namierený proti "všetkým bosnianskym Srbom".
"Ak som šialený, tak potom to platí aj o 1,5 milióna šialencoch, ktorí poslali svojich synov do mrazivých zákopov, aby po celé tri roky obraňovali ich domovy a rodiny," uviedol 69-ročný Srb.
Obvinenia voči Karadžičovi sa týkajú prevažne srebrenickej masakry z roku 1995, pri ktorej prišlo o život viac ako 8-tisíc bosnianskych moslimov, a štvorročného obliehania Sarajeva, ktoré stálo život 10-tisíc ľudí.
Masakra v Srebrenici je považovaná za najhorší prípad hromadného vyvražďovania na európskom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny.
Karadžič v tom čase pôsobil ako prezident bosnianskej Republiky srbskej.
Ešte v roku 2012 požiadal o svoje prepustenie, keďže sa necítil byť vinný ani v jednom z 11 bodov obžaloby.
Karadžiča zatkli v júli 2008 po 13 rokoch na úteku priamo v Belehrade, kde sa schovával pod falošnou identitou ľudového liečiteľa Dragana Dabiča.
Definitívny verdikt nad ním by mali vyniesť v priebehu roka.
