BRUSEL. Bývalý nórsky premiér Jens Stoltenberg sa v stredu stal 13. generálnym tajomníkom NATO.
55-ročný Stoltenberg je druhým Škandinávcom vo funkcii, keď prevzal úrad od bývalého dánskeho premiéra Andersa Fogha Rasmussena.
Funkcie sa ujíma v čase, kedy sa aliancia pripravuje na novú misiu v Afganistane a čelí napätiu s Ruskom.
Rasmussena Rusko sklamalo
"Svet je iný, než bol, keď som sa stal generálnym tajomníkom NATO pred piatimi rokmi ja," napísal v nedeľu Rasmussen v denníku The Independent.
"Výzvy, ktorým čelíme, sú väčšie a komplexnejšie ako kedykoľvek predtým od skončenia studenej vojny."
Správanie Ruska označil za najhlbšie sklamanie počas svojho mandátu.
"NATO zostane najsilnejšou vojenskou alianciou, akú svet kedy poznal, pretože zdieľame spoločné krédo slobody a demokracie a stojíme pri sebe, aby sme tieto hodnoty zachovali," napísal Rasmussen v liste vojakom NATO podľa agentúry DPA.
"Verím, že vaše nenahraditeľné príspevky k tomuto cieľu zabezpečia, že NATO bude schopné prekonať dnešné výzvy i tie v budúcnosti."
Prvýkrát mimo Únie
Nový šéf je prvýkrát z krajiny, ktorá je priamym susedom Ruskej federácie a nie je členom Európskej únie.
Bývalý predseda Nórskej strany práce (DNA) Stoltenberg bol premiérom osem rokov (2005-2013).
Vzdelaním ekonóm a bývalý novinár počas svojej kariéry nemal vzťah k armáde, rezortu obrany a vojenským záležitostiam.
Má dobré vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a premiérom Dmitrijom Medvedevom.
Dokázal ukončiť kľúčové rokovania s Ruskom a podpísať dohody o vytýčení hraníc v Barentsovom mori, ako aj dohodnúť sa na bezvízovom styku pre obyvateľov prihraničných oblastí.
Očakáva sa od neho, že dokáže obrúsiť hrany, ktoré sa vyostrili vo vzťahoch medzi alianciou a Moskvou po ruskej anexii Krymu a vplývaní na dianie na východnej Ukrajine.
Pred týždňom upozornil, že NATO v súčasnosti neuvažuje o návrate k predchádzajúcemu formátu bilaterálnych vzťahov s Ruskom.
Rusko prvý deň vo funkcii kritizoval za porušovanie medzinárodných dohôd. Krajina má stále podľa Stoltenberga moc destabilizovať Ukrajinu, vyzval však na konštruktívne vzťahy medzi NATO a Ruskom.
Ako kandidát bol v úzadí
Nový šéf NATO získal post aj vďaka svojim diplomatickým skúsenostiam na medzinárodnom poli.
Od decembra 2013 pôsobil ako špeciálny vyslanec OSN pre otázky klimatických zmien, počas jeho premiérovania Nórsko v tichosti prispelo k mierotvornému dialógu v Kolumbii medzi vládou a rebelmi a sprostredkovalo aj rokovania medzi Talibanom a západnými krajinami.
Od nominácie na túto funkciu v marci 2014 bol skôr mlčanlivý a nevyjadroval sa k témam ako Líbya, Sýria či Afganistan a Ukrajina.
Výnimkou bol rozhovor pre nórsku tlačovú agentúru NTB o vzťahoch aliancie s Ruskom.
"Je to Rusko, ktoré zvolilo agresívnejší prístup. Výsledkom je, že nemôžeme pokračovať v našej počiatočnej nádeji, že vybudujeme užšie a pevnejšie partnerstvo," vyhlásil 24. septembra v Oslo.
Podporili ho Merkelová a Obama
Jens Stoltenberg je vnímaný ako opatrný a rozvážny politik, patriaci do pravého krídla sociálnej demokracie.
V zahraničnej politike bol silným zástancom nórskeho členstva v Európskej únii.
V oblasti bezpečnostnej politiky podporoval zvyšovanie vojenských výdavkov a uprednostňoval dialóg a zmierenie pred nátlakom zbraní.
Počas jeho vlády sa Nórsko zúčastnilo na operáciách NATO v Afganistane a leteckých náletoch v Líbyi proti jednotkám bývalého vodcu Muammara Kaddáfího.
Podľa nórskych médií v pozadí jeho nominácie stojí najmä nemecká kancelárka Angela Merkelová, po ktorej Stoltenbergovi podporu vyjadril aj americký prezident Barack Obama.
