BRUSEL. Ruský prezident Vladimir Putin žiada urobiť podstatné zmeny v ekonomickej časti asociačnej dohody medzi EÚ a Ukrajinou.
Platnosť tejto časti bola po dohode s Moskvou a Kyjevom odložená o 15 mesiacov - do konca roka 2015.
Informácie o nových požiadavkách Moskvy priniesol internetový denník EUobserver s odvolaním sa na agentúru Reuters.
Jej reportéri videli dokument, ktorý Putin zaslal predsedovu Európskej komisie Josému Manuelovi Barrosovi.
Rusi hrozia uvalením sankcií
Podstatou Putinovho odkazu je, že Rusko uvalí obchodné sankcie voči Ukrajine, ak Kyjev v nasledujúcich 15 mesiacoch začne s realizáciou proeurópskych ekonomických reforiem.
Šéf Kremľa zároveň dodal, že žiada urobiť "systematické zmeny" v časti o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou, ktorá je súčasťou asociačnej zmluvy.
Ním avizované úpravy v texte dohody musia byť riešené tak, aby splnili ruské požiadavky.
Putin to zdôvodnil sériou rizík pre rusko-ukrajinské ekonomické väzby a pre celú ruskú ekonomiku. Elimináciou týchto rizík, ktoré podľa neho vyplývajú z plnenia asociačnej zmluvy, by sa podarilo ponechať existujúce obchodné a ekonomické vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou.
Predstavitelia Európskej komisie však trvajú na tom, že je nemožné vykonať zmeny v obchodnej časti dohody o pridružení tak, ako to žiada Putin.
"Dohodli sme sa na určitej prestávke," pripomenul eurokomisár pre obchod Karel De Gucht rokovania s Ruskom a Ukrajinou zo začiatku septembra, v rámci ktorých sa rozhodlo o odklade platnosti obchodnej časti asociačnej dohody do konca roku 2015.
De Gucht zdôraznil, že asociačná dohoda s Ukrajinou neobsahuje ustanovenia, ktoré by bránili Kyjevu regulovať vnútorné štandardy a vykonávať potrebné reformy počas odkladu obchodnej časti asociačnej dohody. Moskva v tomto prípade hrozí odvetnými opatreniami.
Rusi popierajú rokovania
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v piatok poprelo informácie agentúry Reuters, že v Doneckej oblasti sa koná stretnutie ukrajinských a ruských predstaviteľov, ktorí údajne diskutujú o vytýčení hranice nárazníkovej zóny medzi pozíciami samozvaných ľudových republík Doneckej a Luhanskej a ozbrojených síl Ukrajiny.
Moskva tým poprela informáciu nemenovaného ukrajinského vládneho zdroja, ktorý uviedol, že severne od mesta Doneck sa koná trojstranná schôdzka, na ktorej sa zúčastňuje aj 76 zástupcov ruského velenia a predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Ruský rezort diplomacie zdôraznil, že všetky problémy súvisiace s prímerím na východe Ukrajiny sa riešia medzi predstaviteľmi ukrajinskej vlády a zástupcami regiónov na východe Ukrajiny.
Úloha Ruska ako člena kontaktnej skupiny na urovnanie konfliktu na východe Ukrajiny spočíva v tom, aby spoločne s misiou OBSE tomuto procesu pomáhal.
S cieľom posilniť prímerie vyhlásené na východnej Ukrajine 5. septembra sa zástupcovia Ukrajiny, Ruska a OBSE 19. septembra na zasadnutí kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku dohodli na vytvorení 30 kilometrov širokej nárazníkovej zóny a stiahnutí ťažkej bojovej techniky z nej.
Rusko od začiatku konfliktu na Ukrajine odmieta obvinenia kyjevskej vlády a Západu, že proruským separatistom poskytuje zbrane i vojenských expertov.
Na východnej Ukrajine bola opäť nepokojná noc, pozície vládnych síl separatisti niekoľkokrát ostreľovali. Agentúra UNIAN informovala, že po sérii výbuchov v areáli letiska v Donecku bola prerušená dodávka elektrickej energie a vzápätí vypukol požiar.
Skoro ráno bolo v meste ešte počuť delostreleckú paľbu, ale postupne sa situácia upokojila.
Na Wikipédii by stopli text o Kryme
Ruskí poslanci žiadajú, aby za spojenie o anexii polostrova stránky cenzurovali.
MOSKVA. Časť poslancov ruskej Štátnej dumy je pobúrená, že v ruskom segmente internetovej encyklopédie Wikipédia sa "opätovné spojenie" Krymu s Ruskom označuje za anexiu, teda násilné pripojenie.
Ruský denník Izvestija napísal, že poslanec za Liberálnodemokratickú stranu Ruska Roman Chuďakov požiadal ruskú Federálnu službu pre dohľad nad masovokomunikačnými prostriedkami (Roskomnadzor), aby články Wikipédie, ktoré šíria "správy o okupácii Krymu", dala na čierny zoznam zakázaných webových stránok.
Ukrajinská agentúra UNIAN dodala, že Roskomnadzor už v minulosti zablokoval prístup na stránky Wikipédie, ktoré boli v rozpore s ruskou legislatívou.
Chuďakovovu iniciatívu kritizoval expert pre oblasť IT a riaditeľ spoločnosti Informatická kultúra Ivan Begtin.
Poslancov Štátnej dumy upozornil, že by mali žiadať aj zrušenie prístupu ruských občanov na weby spravodajských staníc CNN či BBC za to, ako informujú o udalostiach na Ukrajine vo vzťahu k Rusku.
"Ich formulácie sú rovnaké ako na Wikipédii," vyhlásil Begtin.
