Čo musíte vedieť o Ukrajine. 30 otázok a odpovedí

Neexistuje iný štát, kde by malo dnes Slovensko takú jasnú možnosť zahraničnou politikou pomôcť samo sebe.

Hrozí nám túto zimu plynová kríza? Stáli za ukrajinskou revolúciou fašisti? Chce Rusko vojnu Európou? Prečo je Slovensko také proruské? Môže nás poškodiť otvorenie hraníc s Ukrajinou?

Za posledný týždeň sa na Ukrajine nič zvláštne nestalo. Nie napriek tomu, ale práve preto dnes prinášame tridsať odpovedí na najčastejšie otázky týkajúce sa konfliktu, ktoré sa nedajú vysvetliť jednou vetou alebo pár zábermi na tanky v televíznych správach.

Konflikty kdekoľvek na svete nás po čase začnú unavovať a správy o nich sa postupne redukujú na klišé: zlí a dobrí, útočník a agresor, západ a východ, alebo dokonca všetci zlí a pravda niekde uprostred.

Pri Ukrajine nám však takéto zjednodušovanie nesmie stačiť, a to nielen preto, že od druhej svetovej vojny ešte nikdy nebola vojna tak blízko našich hraníc.

Ukrajinci vyšli na námestia na protest proti nepodpísaniu dohody s Európskou úniou a každý Slovák by mal chápať, čo je jej obsahom, pretože aj od dohody závisí, či bude v Trebišove o 10 rokov dvakrát viac alebo dvakrát menej nezamestnaných ako dnes, alebo či sa budú v Bratislave ešte vyrábať autá.

Tomáš Bella

 

Píše Alexander Duleba,
riaditeľ Slovenskej spoločnosti
pre zahraničnú politiku
 

dul.jpg

1. Kto sú vlastne Ukrajinci a ako sa líšia od Rusov?

Existujú dve základné teórie o tom, ako vznikajú národy.

Podľa prvej, ktorá je produktom národného obrodenia v 18. a 19. storočí, sú etniká niečo ako nerasty, nemenné a zviazané so zemou. Podľa tejto teórie Ukrajinci existovali už v čase Kyjevskej Rusi, ktorú tvorili spoločne s Rusmi a Bielorusmi – podobne ako na našom území už za Veľkej Moravy boli Slováci. Toto je historická škola, ktorá hľadá pre národy veľkú minulosť a snaží sa vzbudiť hrdosť na národ a tým aj veľké očakávania do budúcnosti.

Podľa druhej teórie, ktorá vznikla neskôr najmä v rámci pozitivisticky zameranej historiografie a antropológie, národy nie sú nemenné, ale postupne sa formujú, národ tvorí skupina ľudí, ktorá má spoločný osud, vytvára si jazyk, spoločné mentálne charakteristiky, elitu, inštitúcie. Podľa tejto evolučnej teórie došlo k sformovaniu osobitnej ukrajinskej identity v čase kozáckych povstaní v 17. storočí.

2. Čo najdôležitejšie musím vedieť o ukrajinskej histórii?

Veľká časť Ukrajiny – najmä oblasti priliehajúce k Čiernemu moru - bola historicky územím nikoho, čo vyplýva už z názvu – historicky to bola v-krajina či u-krajina, niečo, čo je na okraji, na periférii - pre Poľsko, Litvu, neskôr osmanské Turecko aj pre Rusko.

Stáročia toto územie nikto nevedel kontrolovať, bola to totiž cesta, po ktorej od 2. storočia, keď sa začal pohyb národov, prechádzalo pätnásť migračných vĺn z Ázie. A na ceste sa dom alebo štát budujú ťažko.

Ukrajina bola teda pre stredovekú Európu niečo ako „prvá Amerika“ – územie nikoho, kam utekali z Európy tí, ktorí mali problémy so zákonom.

Až keď ich už bolo priveľa a museli sa začať organizovať, vznikli prvé komunity a vytvorilo sa kozácke hnutie, základ ukrajinskej národnej identity. Kozáci boli prví Európania, ktorí sa naučili viesť vojnu ázijským spôsobom, s pomocou koní a kavalérie, čo im pomohlo pri obsadzovaní území až po ruskú Sibír.

3. V čom sa líšia ukrajinské dejiny od slovenských?

Slovenské dejiny sú skôr statické, Slováci ukrytí za Karpatmi neboli nútení natoľko sa konfrontovať so svojimi susedmi a aj vojny ich skôr obchádzali. Stáročia boli súčasťou relatívne stabilného Uhorska.

Dejiny Ukrajiny ako národa žijúceho na rovine sú dejinami vojen a bojov za vlastné prežitie a vlastnú štátnosť: s Poľskom, s krymskými Tatármi, s Ruskom.

4. Čo sa stalo s Ukrajinou v Sovietskom zväze?

Ukrajina bola jednou z najbohatších sovietskych republík a východná Ukrajina jediný región ZSSR, ktorý mohol bohatstvom konkurovať Moskve – bol to tučný pupok Sovietskeho zväzu. Hovorí sa, že tu možno ťažiť polovicu kovov z Mendelejevovej tabuľky prvkov, sú tu železná ruda, uhlie a už od 20. rokov minulého storočia sa tu preto rozvíjal najmä metalurgický priemysel. Neskôr v mestách ako Dnepropetrovsk, Záporožie či Charkov vznikal sovietsky kozmický priemysel, začali sa tu vyrábať balistické rakety, v niektorých oblastiach tu vznikali najsofistikovanejšie výrobky na svete.

Urobiť tu kariéru znamenalo dostať sa na špicu sovietskej nomenklatúry a po smrti Stalina boli ďalší traja vodcovia ZSSR – Chruščov, Brežnev aj Černenko – kádre z východnej Ukrajiny. Keď potom Gorbačov začínal Sovietsky zväz reformovať, najväčšiu opozíciu mal práve na Ukrajine – vtedajšej ukrajinskej elite model Sovietskeho zväzu vyhovoval, pretože mu vládla.

Počas boomu v časoch Sovietskeho zväzu sa počet obyvateľov viacerých miest na východnej Ukrajine za desaťročie zmnohonásobil, ako tam prichádzali za prácou ľudia desiatok národností – Rusi, národy zo strednej Ázie, Bielorusi. Ich spoločným dorozumievacím jazykom bola ruština, aj preto je východná Ukrajina dodnes ruskojazyčná. Túto ruskojazyčnosť si však netreba mýliť s ruskou etnicitou – ani obyvatelia, ktorých materinským jazykom je ruština, sa vôbec nemusia cítiť ako Rusi a ruský separatizmus na východe Ukrajiny nie je etnickým separatizmom. Tunajší obyvatelia neprejavujú ani tak nostalgiu za spojením s Ruskom, skôr nostalgiu za spojením so Sovietskym zväzom a postavením, ktoré v ňom východná Ukrajina mala.

5. Čo sa stalo na Ukrajine pri rozpade Sovietskeho zväzu?

Rozpad Sovietskeho zväzu si netreba predstavovať ako rozpad Česko-Slovenska, ktorý prebehol dohodou, vznikla colná únia a zachovali sa ekonomické väzby medzi krajinami. Sovietsky zväz jednoducho zo dňa na deň prestal existovať a množstvo prirodzených väzieb sa popretŕhalo. Podniky na východnej Ukrajine zistili, že možno boli špičkové vo svojej oblasti, ale všetkých dodávateľov aj odberateľov mali v iných častiach už neexistujúceho štátu a okamžite sa ocitli v existenčných problémoch.

Za prvého prezidenta Ukrajiny bol v roku 1991 zvolený Leonid Kravčuk, ktorý vydržal vo funkcii len tri roky a Ukrajina sa v čase jeho vlády prepadla do chaosu: vznikali masové štrajky, nastala hyperinflácia, ktorá pripravila milióny ľudí o úspory.

V roku 1994 ho vystriedal Leonid Kučma – starý komunistický káder a bývalý riaditeľ Južmašu Dnepropetrovsk, závodu na výrobu balistických rakiet, ktorý bol symbolom túžby Ukrajincov po upokojení situácie a návratu k prosperite spred pádu Sovietskeho zväzu. Počas desaťročnej vlády Kučmu si však celú ekonomiku krajiny rozdelilo pár ľudí, vznikli skupiny okolo niekoľkých nových oligarchov a zvyšok krajiny sa ďalej prepadal do biedy.

6. Čo bola oranžová revolúcia a prečo Ukrajine nepomohla?

V roku 2001 si oligarchovia z Doneckej oblasti vybrali Viktora Janukovyča ako svojho zástupcu, ktorý mal prevziať moc v štáte ako premiér a neskôr ako prezident. Aby mu zabezpečili post premiéra, nakúpili hlasy poslancov priamo za hotovosť: jeden dostal 20-tisíc dolárov plus päťtisíc dolárov mesačne počas výkonu mandátu.

V roku 2004 sa potom mal stať prezidentom, ale zmanipulovanie volieb v jeho prospech bolo príliš okaté a Ukrajinci vyšli do ulíc, najmä v Kyjeve a na západnej Ukrajine, a vymohli si opakované voľby.

V nich zvíťazil Viktor Juščenko, ktorý bol prezidentom až do roku 2010. Juščenko a s ním aj Júlia Tymošenková, druhá osobnosť oranžovej revolúcie, sa však chytili do pasce, ktorá, paradoxne, vznikla pôvodne na Janukovyča – právomoci prezidenta a premiéra boli navzájom také previazané, že ak spolu nevychádzali, štátna moc bola paralyzovaná. Vládnutie Juščenka a Tymošenkovej sprevádzali neustále škandály, životná úroveň sa nezlepšovala, a tak v roku 2010 Janukovyč vyhral voľby – tentoraz už férové - s prísľubom, že obnoví poriadok.

V skutočnosti sa mu za tri roky vládnutia podarilo vyrobiť dieru vo verejných financiách vo výške 30 miliárd dolárov a rozkrádanie štátu dosiahlo aj na Ukrajinu nevídané pomery. Janukovyčov syn, profesiou zubný technik, si založil banku, ktorá v rokoch 2011 až 2012 ovládla tisícky malých a stredných ukrajinských firiem. Scenár bol jednoduchý: do firmy prišli štátni úradníci, napríklad hygienici, daňová kontrola alebo požiarnici, a oznámili majiteľovi, že buď firmu za zlomok jej ceny predá banke Janukovyčovho syna, alebo mu pri kontrole nájdu také porušenia predpisov, že tak či tak skrachuje.

7. Čo to bol majdan a prečo vznikol?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, slovenské Cargo v súťaži neuspelo

Štátny nákladný prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo o subdodávkach na slovenskom a českom úseku.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Kotleba zamestnával načierno

Kraj prišiel o vyše 20 miliónov eur z eurofondov.

EKONOMIKA

Slovenka hľadá startupy v Keni či Vietname

Naša predstava o treťom svete je mylná.

Neprehliadnite tiež

Za hladomorom nie je len príroda, ale najmä ľudia

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor. Okrem Juhosudáncov môže byť v ohrození až dvadsať miliónov ľudí.

Belgicko vynaloží milióny na rekonštrukciu pláží zničených búrkou Dieter

Z okolitých pláží búrka Dieter v januára odniesla viac ako tonu piesku.

Rakúsky súd rozhodol o vydaní ukrajinského oligarchu Firtaša do Spojených štátov

Firtaša obvinil v roku 2012 súd v Chicagu z podplácania indických činiteľov v súvislosti s projektom ťažby titánu.

Namiesto mäsiara čínske fejky. Turisti ničia život v Benátkach

Barcelona obmedzila počet lôžok, Benátky chcú zase kontrolovať počet turistov. Tí totiž mestá príliš rýchlo ničia.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop