DAMASK, BRATISLAVA. Keď použitie chemických zbraní na predmestí Damasku označil americký prezident za prekročenie červenej línie, zdalo sa, že Američania zasiahnu do sýrskej občianskej vojny na strane odporcov vlády Bašara Asada.
Teraz do nej prvýkrát priamo vstupujú, Asadovi by však ich zásah mohol pomôcť.
Stíhačky, bombardéry, bezpilotné lietadlá, strely Tomahawk vystrelené z amerických lodí v Stredozemnom mori a v Perzskom zálive použili Američania pri útokoch na infraštruktúru extrémistov z organizácie Islamský štát (IS).
Cieľmi boli i islamisti napojení na al-Káidu, spolu zabili desiatky islamistov.
Sunniti proti sunnitom
Na utorkových leteckých útokoch sa priamo podieľalo päť arabských kráľovstiev: Saudská Arábia, Jordánsko, Spojené arabské emiráty, Bahrajn a Katar.
Sunnitské štáty bojujú proti sunnitským extrémistom.
Pre Washington bolo veľmi dôležité, aby to nevyzeralo ako útok Západu proti islamu, čo mu mnohí vyčítali pri vojne v Iraku.
Podľa náčelníka amerického generálneho štátbu Martina Dempseyho koalícia vznikla len tri dni pred útokom.
„Keď sme mali prvého, ostatní sa pridali rýchlo,“ povedal pre BBC.
Útoky nemusia byť účinné
Prvé útoky sa zamerali na mesto Rakká, hlavné mesto nikým neuznaného kalifátu, ktorý si vyhlásil Islamský štát.
Keď ho islamisti dobyli, v meste, ktoré predtým patrilo medzi najliberálnejšie v Sýrii, vládnu podľa prísneho výkladu práva šaría.
Kresťanov vyhnali alebo zabili, ženy sa musia zahaľovať, hudba je zakázaná.
Žije v ňom aj Abo Ismaíl, aktivista, ktorý americké bombardovanie privítal. „Vyšiel by som tancovať na ulicu, ale príliš sa bojím,“ cituje ho CNN.
Hneď po začiatku bombardovania začali ľudia z mesta hromadne utekať.
Daniel Trombly a Yasir Abbas, analytici Caerus Associate, pre Daily Beast napísali, že útoky na mesto nemusia byť veľmi účinné.
Islamisti síce obsadili jeho hlavné budovy, no o bombardovaní vedeli už vopred a v posledných dňoch sa radšej schovávali.
Islamský štát podľa analytikov nie je ako al-Káida, ktorá bola najnebezpečnejšia, keď mala na čele charizmatického vodcu Usámu bin Ládina.
Kľúčom k úspechom Islamského štátu sú velitelia na nižších úrovniach, ktorí pracujú pomerne samostatne.
Aj samotní Američania hovoria, že operácia proti islamistom sa ani zďaleka neskončí za niekoľko dní, napríklad zabitím samozvaného kalifa Ibrahima.
Keď Obama vojnu oznamoval, naznačil, že by mohla trvať aj tri roky, po roku 2016 by ju teda mohol zdediť jeho nástupca.
Sú útoky USA v Sýrii legálne? Experti presvedčení nie sú Čítajte Bombardovanie nestačí
Nie je celkom jasné, aké majú Američania plány s územiami, ktoré zbavia kontroly islamistov.
Obama by tam chcel dosadiť umiernenejších lídrov, určite nechce pomôcť Asadovi získať späť kontrolu nad celou krajinou, aj keď teraz majú spoločného nepriateľa.
S Asadom sa nepočíta ani pri týchto útokoch. Sýrske úrady síce tvrdia, že Američania vláde cez zástupcu v OSN vopred oznámili, kam budú útoky smerovať, no americká diplomacia to poprela.
Režim vopred o útokoch neinformovali ani ho nežiadali o povolenie.
Čo však Američania rázne odmietajú, je priame nasadenie vojakov na sýrskom alebo irackom území.
Komentátor Guardianu Simon Jenkins tvrdí, že bez vojakov na zemi Američanov úspech nečaká.
„Samotným bombardovaním nikdy nedosiahneme politický cieľ. Môžete vystrašiť, provokovať, ničiť, zabíjať. Môžete pomôcť k víťazstvu, ak za ním idú vojaci, ako to bolo v Kábule alebo Tripolise. Ale to sa musí odohrať na bojovom poli,“ napísal.
Nálety v Iraku nestačia
Američania zastavili postup islamistov na Bagdad, ale nezničili ich.
BAGDAD, TEL AVIV. Už šesť týždňov bombardujú Američania pozície Islamského štátu (IS) v Iraku.
Podarilo sa síce zastaviť jeho postup na Bagdad, ale islamisti stále ukazujú, že porážajú slabú a demoralizovanú irackú armádu.
Denník New York Times tvrdí, že za to môže neochota sunnitských kmeňov pomáhať v boji proti Islamskému štátu.
Sunnitské kmene sa v minulosti pridali k americkým jednotkám a pomohli im vytlačiť islamistické organizácie blízke teroristom z alKáidy. Teraz stoja mimo aj preto, že nedôverujú prevažne šiitskej vláde v Bagdade.
Silu islamistov ukazuje posledný incident, pri ktorom zahynuli stovky irackých vojakov. Islamisti ich pozabíjali alebo popravili vo vojenskom tábore severne od Fallúdže.
Americké médiá tvrdia, že ide o najväčšie zlyhanie irackej armády od júna, keď sa po vpáde islamistov do Mósulu jej vojaci rozutekali alebo vzdali militantom.
Viacerí vojenskí experti hovoria, že na potlačenie islamistov nebudú stačiť len nálety. Islamisti sa už poučili, schovávajú svoje najvzácnejšie zbrane a techniku pod zem tak, aby ich nezasiahlo americké bombardovanie.
Hoci sa nateraz Islamský štát zrejme nechystá na Bagdad, nevyzerá to ani tak, že by sa musel vzdať veľkej časti dobytých území.
Jana Shemesh
