Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
EDINBURGH, BRATISLAVA. Zástancov škótskeho oddelenia bolo počas kampane v uliciach vidno viac, rovnako to bolo aj počas volebnej noci. Stretávali sa v uliciach, plánovali oslavy, napokon sa to pre nich skončilo zle.
„Tí, čo hlasovali proti oddeleniu, povedali, že si nevieme vládnuť sami, a to ma ničí. Teraz sa musíme pozbierať, otriasť sa, aby nás bolo naďalej počuť, až kým si nebudeme môcť o sebe rozhodovať sami,“ cituje agentúra AFP 23-ročného Paddyho Burnsa.
Napriek tomu, že sa Škótsko od Veľkej Británie v roku 2016 neoddelí, predsa len dostane väčšie právomoci, ako malo doteraz.
Ani tie pritom neboli malé, najmä v porovnaní s Walesom či Anglickom. Dostávajú aj viac peňazí na hlavu ako iné časti štátu.
Sľub troch strán Škóti už teraz majú vlastný parlament a vládu, ktoré rozhodujú napríklad o zdravotníctve alebo školstve. Britské zákony v týchto oblastiach v Škótsku neplatia.
Najbližšie mesiace čakajú britských politikov rokovania, aké ďalšie právomoci sa na sever krajiny presunú. Týkať by sa mali najmä daní, sociálneho systému a rozpočtu, čo doteraz spadalo pod Londýn.
O odovzdaní právomocí sa bude rokovať okamžite po referende, v októbri by mali predstaviť prvý návrh. Konečnú verziu ukážu v januári budúceho roka.
Do volieb, ktoré sa konajú na jar, ho poslanci zrejme nestihnú schváliť, no keďže väčšie právomoci Škótsku sľúbili všetky tri veľké britské strany, mal by bez väčších problémov prejsť.
Spolu s rozšírením právomocí by sa mohol meniť britský ústavný systém, ako hneď v piatok ráno naznačil britský premiér David Cameron. Tomu sa uľavilo, lebo nebude premiérom, ktorému sa počas vládnutia rozpadla krajina.
V súčasnosti platí, že kým anglickí poslanci v britskom parlamente nemôžu rozhodovať o niektorých škótskych otázkach, škótski poslanci o anglických áno. Anglicko totiž nemá vlastný parlament.
Cameron preto navrhuje, aby o anglických otázkach rozhodovali len anglickí poslanci, podobne by to fungovalo pri Walese a Severnom Írsku.
Či by vznikli osobitné parlamenty, alebo by skrátka anglickí poslanci vo Westminsteri niekoľko dní zasadali osobitne, nie je jasné.
V praxi by to znamenalo posilnenie konzervatívcov, keďže škótski voliči do parlamentu posielajú najmä labouristických politikov. Mohlo by sa stať, že labouristi síce budú mať vládu, no v parlamente nebudú vedieť presadiť „anglické“ zákony, keďže bez škótskych poslancov nebudú mať väčšinu.
Politika v 21. storočí „Tlak na britské strany bude teraz obrovský. Ak to prejde, stane sa to katalyzátorom radikálnych ústavných zmien, ktoré môžu priblížiť britskú politiku 21. storočiu,“ napísal politický editor BBC James Landale.
Hneď po Cameronovi pred kamerami vystúpil škótsky prvý minister a šéf Škótskej národnej strany Alex Salmond. Priznal porážku a premiérovi pripomenul predreferendové sľuby.
Salmond sa teraz ocitol v trochu zvláštnej situácii. Na jednej strane sa mu podarilo získať pomerne veľkú podporu pre nezávislosť, výrazne vyššiu, ako prieskumy predpovedali pred dvoma mesiacmi, no výsledkom je faktická porážka.
Referendum pritom bolo hlavnou témou jeho politickej kariéry od roku 1990, keď sa prvýkrát dostal na čelo nacionalistov. Teraz túto tému stratil a nie je reálne, že by sa v najbližšom desaťročí referendum opakovalo. Ak sa opäť stane témou, bude pri moci nová generácia politikov.
Možno niektorí z mladých ľudí, ktorí so smútkom sledovali výsledky referenda na námestiach najväčších škótskych miest.
„Ak nedostaneme sľúbené právomoci, vyvoláme ešte väčšie povstanie,“ sľúbil podľa AFP Rikki Maclean.
Prečítajte si tiež:
Škótsko odmietlo nezávislosť rozdielom desiatich percent
