"Jörg Haider nebol neefektívnym politikom. Vstup jeho strany do vlády otriasol doterajším systémom, v ktorom si dve veľké strany - sociálni demokrati a ľudovci - rozdelili moc a štedro rozdávali funkcie. Ale Haiderove útoky na kolegov vo vláde a jeho bizarný vzťah so Saddámom Husajnom donútili voličov dať bývalému lídrovi Slobodných lekciu," konštatuje Daily Telegraph.
Hrozba pravicového extrémizmu sa síce zmenšila, píše Independent, no nesmieme ignorovať ponaučenia z minulosti. Pred tromi rokmi sa Rakúšania stali prvým európskym národom, ktorý si zvolil do vlády neofašistickú stranu, ale voliči uplynulý víkend, zdá sa, obrátili trend. Rakúšanom sa celkom evidentne nepáčilo byť vydedencami Európy. To však ešte neznamená, že je všetko tak ako má byť, pokračuje denník.
Pád Slobodných je totiž skôr výsledkom osobných chýb a prešľapov charizmatického vodcu strany Jörga Haidera, ako dôsledok národného spytovania si svedomia. Napokon, bol to sám Haider, kto sa rozhodol nadviazať úzke vzťahy so Saddámom Husajnom a líbyjským lídrom Muammarom Kaddáfím.
S odchodom Slobodných z centra politického diania však vzniká ďalšia hrozba pre konvenčné politické strany, ktoré často dospievajú k názoru, že fašistov najľahšie porazia, ak budú trochu ako oni, konštatuje Independent.
Takéto pohrávanie sa s rasizmom môže fungovať krátkodobo, no dejiny ukazujú, že s fašizmom nikto nevyhrá na dlhší čas. Strany, ako sú rakúski Slobodní, síce prichádzajú a odchádzajú, skutočnou hrozbou však je, že ich názory sa stanú súčasťou politiky stredného prúdu a nielen okrajovou záležitosťou, upozorňuje Independent.
K varovaniu sa pripája aj denník Times, ktorý píše, že hrozba extrémnej pravice nateraz ustúpila, no hlavné politické strany sa z nej budú musieť poučiť. Na vlastné oči sa mohli presvedčiť o nebezpečenstvách, ktoré môže spôsobiť zanedbávanie otázok ako je imigrácia.
