Osobitný status pre Donbas nestačí separatistom a uráža Ukrajincov.
KYJEV, PRAHA. Zákon o zvláštnom štatúte Donbasu a amnestii niektorým separatistom rozdelil Ukrajinu na tých, ktorí to pokladajú za vlastizradu, a tých, ktorí v ňom vidia šancu ukončiť krviprelievanie.
Prvá skupina sú väčšinou mladí muži a politici z radikálnych nacionalistických strán Sloboda či Pravý sektor, ktorí požadujú vojenskú porážku „teroristov“ podporovaných ruskou armádou.
Druhou umiernenejšou skupinou sú prívrženci ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ženy a časť ukrajinskej inteligencie.
Potom je tu ešte jedna, najmenšia názorová, ale radikálna skupinka – ľudia požadujúci oddelenie Ukrajiny od území ovládaných povstalcami vysokým múrom.
Potrebná pauza
Zvláštny status
Donbasu navrhuje ukrajinský prezident Petro Porošenko zvláštny status s rozšírenou samosprávou na tri roky.
Garanciu pre ruštinu.
Amnestiu ozbrojencom.
Aj ukrajinskí vojenskí experti však priznávajú, že ukrajinské ozbrojené sily nutne potrebujú „prestávku“ a v prípade pokračovania bojov s rovnakou intenzitou ako pred prímerím by nepochybne stratili ďalšie strategické územia vrátane prístavu Mariupoľ.
Lenže napriek prímeriu bol v stredu na východe Ukrajiny nepokoj. Bojovalo sa v Luhanskej aj v Doneckej oblasti.
Podľa Kyjeva strieľajú na obce povstalci, a to aj z raketových systémov Grad, separatisti zas obviňujú vládne sily, že používajú delostrelectvo a mieria na civilné ciele.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tvrdí, že prímerie sa dodržiava.
"Vo všeobecnosti naše hodnotenie a hodnotenie našich kolegov z iných krajín je také, že prímerie sa dodržiava a incidentov, ku ktorým teraz dochádza, by malo postupne ubudnúť," citovala agentúra RIA Novosti Lavrova počas jeho návštevy Etiópie.
Podľa poradkyne ukrajinského prezidenta je na východe Ukrajiny stále asi 2400 nezvestných nezvestných alebo zajatých príslušníkov bezpečnostných síl.
Podľa zoznamov Ukrajinskej bezpečnostnej služby sa na slobodu dostalo zatiaľ asi tisíc zajatcov, píše agentúra ITAR-TASS.
V stredu tiež jeden z lídrov Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin v rozhovore pre BBC povedal, že aj keď ukrajinský parlament odhlasoval zvláštny štatút pre Donbas, na ďalšom kole rozhovorov s Kyjevom sa on chystá presadzovať suverenitu.
Kliknutím zväčšíte
Dva vzdialené svety
Predstavy rebelov o štatúte Donecka sa zrejme značne odlišujú od predstáv Kyjeva. V stredu napríklad začali rokovať o vytvorení zjednotených ozbrojených síl takzvaného Novoruska.
Tak nazývajú priamo v Kremli územie, ktoré by malo získať výnimočný štatút. Oficiálne sa však Moskva nesnaží o pripojenie k Rusku.
Rusko v stredu privítalo rozšírenie autonómie ukrajinských oblastí. Ruské ministerstvo zahraničia označilo rozhodnutie ako "krok správnym smerom", píše agentúra Reuters.
Fakticky by časom mohla nastať situácia, aká teraz vládne v gruzínskych okupovaných enklávach Abcházsko a Južné Osetsko. Moskva ich de iure pokladá za samostatné štáty, ale v skutočnosti ich úplne ovláda.
Aj preto Kyjev veľmi opatrne pristupuje k federalizácii východu. V stredu napríklad vláda jednoznačne vyhlásila, že nevyčlení peniaze na obnovu Donbasu, ak ho budú kontrolovať separatisti.
Priame škody v oblasti experti vyčíslili na 30 miliárd hrivien (asi 1,8 miliardy eur). K tomu je treba pripočítať náklady potrebné na obnovu priemyslu a infraštruktúry.
Spory o to, či zákon o zvláštnom štatúte Donbasu znamená kapituláciu pred Ruskom, alebo naopak jediný možný taktický správny krok a zastavenie krviprelievania na Ukrajine, vypukli krátko pred voľbami a opäť rozdeľujú ukrajinskú spoločnosť.
