Možnosťami pre Škótsko sú dočasné členstvo v Únii na osemnásť mesiacov a riadne rokovania o vstupe ako pre nový štát.
Svet sa obáva nezávislého Škótska, prišlo by v najhoršom čase
Miriam Zsilleová
BRUSEL, BRATISLAVA. Európska únia takú situáciu vo svojej histórii nezažila. Časť jedného z jej členských štátov sa chce osamostatniť.
Deň pred referendom Brusel nevie, čo so samostatným Škótskom urobí.
Jediné oficiálne stanovisko je ešte z decembra 2012. Je to list predsedu Európskej komisie Josého Barrosa, ktorý odpovedal na otázku britskej Snemovne.
Aj tá odpoveď je všeobecná. „Ak časť územia členského štátu prestane byť jej súčasťou, pretože sa stane novým nezávislým štátom, stáva sa v dôsledku faktu nezávislosti, vo vzťahu k Európskej únii treťou krajinou,“ napísal vtedy Barroso.
Článok 49
Únia by podľa toho zrejme využila článok 49 Zmluvy o EÚ, podľa ktorého musí každý nový štát, teda aj Škótsko, požiadať o členstvo a splniť všetky podmienky ako ostatné kandidátske krajiny.
„Bude mimo Európskej únie a ako každý kandidát si bude musieť členstvo vyrokovať,“ povedal pre BBC Tim Bale, profesor politológie z londýnskej univerzity Queen Mary.
Rátať by Škóti mohli práve s pomocou Británie.
„Nebolo by v záujme Británie, aby bolo Škótsko mimo Európskej únie. Je preto celkom možné, že Škótsko sa po 18 mesiacoch prípravy na svoju nezávislosť stane aj členom Únie,“ hovorí pre BBC Fabian Zuleeg z bruselského Strediska európskej politiky.
V Bruseli si však ani europoslanci, ani úradníci Európskej komisie nie sú istí, či Škótsko môže žiadať o členstvo, keď ešte nebude oficiálne nezávislé a stále o tom bude vyjednávať s Britániou.
Článok 48
Škóti veria, že by sa členom Únie stali hneď, ak by sa im podarilo použiť článok 48 Zmluvy o EÚ, ktorým sa dajú meniť platné predpisy.
Na to potrebuje jednohlasnú podporu všetkých štátov Únie a súhlas Európskeho parlamentu. Nemá však istú ani jednohlasnú podporu členských štátov, ani poslancov Európskeho parlamentu.
Proti by zrejme boli Španieli či Belgičania, ktorým by mohol hroziť podobný osud ako Británii, keby sa chceli osamostatniť Katalánsko alebo Flámsko.
„Vstup Škótska do Únie by bol veľmi ťažký, ak nie nemožný,“ povedal vo februári pre BBC Barroso, ktorý vo funkcii končí.
Niektorí nemenovaní členovia európskych socialistov si podľa nemeckého portálu EurActiv myslia, že by bola možná špeciálna zmluva počas 18 mesiacoch, počas ktorých by Škótsko vyjednávalo s Britániou o podmienkach nezávislosti.
„Škótsko ako súčasť Británie ratifikovalo veľa z európskeho práva, potrebovalo by ešte vlastnú centrálnu banku,“ povedal pre euractive.de Jo Leinen, bývalý predseda a terajší člen výboru pre ústavné otázky.
Lisabon nerieši
Najsilnejšia frakcia – ľudovci (EPP) pripomína, že najbližších päť rokov sa Únia rozširovať nechystá, hoci Škótsko by bolo zrejme iný prípad.
Nový šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker je práve z tejto frakcie.
Lisabonská zmluva platná od roku 2009 umožňuje členskému štátu vystúpiť z Únie, ale nerieši prípad osamostatnenia časti krajiny, ktorá už členom Únie je.
„Nemáme preto žiadny precedens. Nemyslím si, že Európska komisia pripravila plán B. Nemáme žiadny scenár, ale z ústavného hľadiska by som bol veľmi prekvapený, keby chcela Komisia automatický vstup Škótska do Únie,” povedal Leinen.
