Bern 24. novembra (TASR) - Švajčiarski voliči dnes v referende tesným výsledkom odmietli sprísnenie azylových zákonov. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov zverejnených švajčiarskou štátnou tlačovou agentúrou SDA.
Na to, aby návrh prešiel, bolo treba absolútnu väčšinu hlasov ako aj súhlasný postoj väčšiny kantónov. Druhá podmienka bola síce splnená, no nepodarilo sa získať aj väčšinu hlasov obyvateľstva.
Proti návrhu Švajčiarskej ľudovej strany (SVP), ktorá referendum iniciovala, hlasovalo 50,1 Švajčiarov, za 49,9 percenta, čo znamená rozdiel len približne 2700 hlasov. Ďalším dôkazom boja bok po boku je aj to, že ešte dve hodiny pred zverejnením definitívnych výsledkov bol stav opačný. Za prijatie prísnejších zákonom boli pritom najmä poľnohospodárske oblasti a proti mestá spolu so západnou frankofónnou časťou. Prekvapivý bol však výsledok v Zürichu, ktorého obyvateľstvo prísnejšiu azylovú legislatívu podporilo. Výsledok je záväzný pre vládu a parlament.
Odmietnutím návrhu SVP sa Švajčiarsko vyhlo izolácii, ktorá mu hrozila z hľadiska vzťahov s Európskou úniou. V praxi by zákon totiž znamenal vyhostenie žiadateľov o azyl späť do krajiny EÚ, z ktorej prišli.
SVP potrebu zmeny azylovej politiky odôvodňovala tým, že imigranti zneužívajú súčasný švajčiarsky azylový zákon. Okrem iného preto požadovala, aby osoby prichádzajúce z tretieho štátu považovaného za bezpečný nemohli požiadať vo Švajčiarsku o azyl. Sociálna pomoc pre žiadateľov sa mala podľa SVP skrátiť a zamietnutým uchádzačom o azyl sa nesmelo umožniť pracovať. V priebehu šiestich rokov to bol už druhý pokus SVP o zmenu azylového zákona prostredníctvom referenda. Iniciatívu nepodporila žiadna z väčších politických strán ani spoločenských skupín.
SVP sa však odvoláva na skutočnosť, že len desať percent žiadateľov je úspešných. To znamená, že väčšina z asi 20.000 imigrantov, ktorí ročne požiadajú v krajine o azyl, prichádzajú z ekonomických dôvodov. Najviac uchádzačov pochádza z krajín bývalej Juhoslávie, za nimi nasledujú Kurdi z Turecka.