KYJEV, BRATISLAVA. V sobotu o 22.30 h sa ulicami ukrajinského Mariupoľa prehnali sanitky.
Mierili na najvýchodnejšie kontrolné stanovište, ktoré ovládajú jednotky ukrajinskej armády. To sa napriek prímeriu, ktoré sa začalo v piatok, dostalo pod delostreleckú paľbu.
Podľa miestnych obyvateľov útok separatistov zabil 33-ročnú civilistku a zranil ďalších troch ľudí.
Jeden ukrajinský vojak pre agentúru Reuters povedal, že armáda podľa dohody stiahla tanky.
„Nechali sme tam len ľahko ozbrojených mužov na kontrolných stanovištiach a tie monštrá porušili každé slovo dohody,“ povedal vojak.
Kto porušil prímerie? Minská dohoda
Zaistiť okamžité obojstranné prímerie. Zaistiť overovanie stavu prímeria pozorovateľmi OBSE. Vykonať decentralizáciu moci, ktorá umožní dočasnú miestnu vládu v oblastiach Donecka a Luhanska na východe Ukrajiny pod špeciálnym štatútom. Zaistiť neustále aktívne monitorovanie OBSE na rusko-ukrajinských hraniciach spolu s vytvorením bezpečnej zóny v pohraničných oblastiach. Okamžite prepustiť všetkých zajatcov a nelegálne zadržané osoby na oboch stranách. Schváliť zákon proti stíhaniu a trestaniu ľudí zodpovedných za určité udalosti v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Pokračovať v inkluzívnom národnom dialógu. Podniknúť kroky na zlepšenie humanitárnej situácie v Donbase (Donecku a Luhansku) Zaistiť skoré miestne voľby v Donecku a Luhansku. Odchod nelegálnych ozbrojených skupín, vojenského vybavenia, ako aj militantov a žoldnierov z ukrajinského územia Schváliť program na pomoc ekonomickej obnovy Donbasu a obnoviť aktivitu v regióne Garantovať osobnú bezpečnosť účastníkom rokovaní
Červený kríž zas cez víkend oznámil, že jeho konvoj s pomocou pre Luhansk sa musel otočiť, aby sa vyhol ostreľovaniu.
Bojovalo sa aj na doneckom letisku.
Dohoda z Minska, ktorú v piatok podpísal Leonid Kučma, ukrajinský exprezident a teraz zástupca Kyjeva na rokovaniach, s proruskými separatistami mala ukončiť boje, pri ktorých zomrelo asi 2600 ľudí.
Napriek incidentu z Mariupoľa a výbuchu v Donecku zatiaľ platí. Obe strany sa pritom navzájom obviňujú z porušenia dohody.
„Napriek provokáciám ukrajinských síl sa milície budú pevne držať dohody z Minska. Milície sa neuchyľujú a ani sa nebudú uchyľovať k zbraniam,“ cituje BBC jedného z lídrov separatistov Andrej Purgin.
Veď Rusko nebojuje Bombardovanie Mariupoľa pokračovalo aj v nedeľu.
„Bojím sa. Chcem mier, ale obávam sa, že prímerie sa už skončilo. Už tretiu noc za sebou nemôžeme spať,“ cituje AFP obyvateľa polmiliónového prístavného mesta, ktoré je kľúčové najmä pre Rusov, keďže leží na spojnici ich hraníc s okupovaným Krymom.
Moskva však odmieta, že by separatistov priamo podporovala, aj keď ukrajinská vláda či Západ na to majú viacero dôkazov.
Keď Rusko na Ukrajine oficiálne žiadnych vojakov nemá, nepodpísalo ani dohodu o prímerí z Minska, hoci ju podporuje.
Dvanásťbodovú dohodu v nedeľu zverejnila Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
Celý text má len jeden a pol strany, je pomerne nekonkrétny, no naznačuje, kam by mohli smerovať ďalšie rokovania.
Hovorí sa o decentralizácii moci, o „dočasných opatreniach, ktoré umožnia vznik miestnych vlád v Donecku a Luhansku“.
V týchto dvoch oblastiach na východe Ukrajiny sa majú konať aj miestne voľby.
Alexander Zacharčenko, premiér takzvanej Doneckej ľudovej republiky, tieto časti dohody vidí ako „legitimizáciu“ jeho štátu.
„Odteraz by nás mali považovať za rovnocenných Ukrajine,“ povedal cez víkend podľa Guardianu.
Prečítajte si tiež:
Ukrajina sľúbila uznať Luhansk a Doneck, dohodu ohrozuje paľba
Ďalší zmrazený konflikt? Úvahy, že dohoda povedie k oddeleniu týchto regiónov, cez víkend na Facebooku rázne odmietol ukrajinský prezident Petro Porošenko.
„Som ochotný bojovať za svoj štát a som si istý, že mnohí Ukrajinci rozmýšľajú rovnako. Územná celistvosť, suverenita a nezávislosť Ukrajiny ostávajú prioritou,“ napísal.
Presný štatút regiónov v novej, federalizovanej Ukrajine tak ostáva nejasný. Túto situáciu môže podľa odborníkov využiť Putin.
„Uspokojivou alternatívou preň by mohol byť zmrazený konflikt, kde odštiepenecká a nikým neuznaná republika môže fungovať ako neustály zdroj nestability na Ukrajine,“ napísal Economist.
Stĺpček Petra Morvaya: Kým neodídu Prečo by bolo užitočné prijať napriek prímeriu ďalšie sankcie.
Prímerie boje na Ukrajine skôr zmiernilo, než ukončilo, aj to je však veľmi dobrá správa, ak to civilistom umožní opustiť bojisko a dostanú sa k nim potraviny a lieky.
Problémom však je, že za prežívanie prímeria vďačíme viac vyčerpanosti oboch armád a ich potrebe doplniť zásoby a posily než tomu, že by sa naozaj pokročilo pri riešení krízy.
K tomu druhému nedôjde, kým ruskí vojaci neodídu z Ukrajiny a Moskva sa neprestane snažiť akýmikoľvek prostriedkami ovládať východ krajiny.
Bez Ruska by vážnejší „separatizmus“ na Ukrajine neexistoval, nebojovalo by sa, civilisti by netrpeli, ľudia by neumierali, civilné lietadlá by nezostreľovali. Nebolo by treba mierových plánov a humanitárnej pomoci. Ani sankcií s ich nepríjemnými dôsledkami.
Preto by bolo užitočné napriek ako-tak fungujúcemu prímeriu čoskoro prijať ďalšie tvrdé sankcie proti Moskve. Aby sa neliečili len príznaky, ale aj skutočné príčiny choroby.
