NEWPORT. Najvyšší predstavitelia členských krajín Severoatlantickej aliancie schválili plán posilnenia obranných opatrení vo východnej Európe v reakcii na intervenciu na Ukrajine.
Na summite vo Walese to oznámil generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen.
Plán zahŕňa vytvorenie jednotiek rýchlej reakcie na ohrozenia, ako aj umiestnenie zásob i materiálno-technického zabezpečenia vo východoeurópskych krajinách, píše agentúra Reuters.
Ubezpečenie pre východ
Iniciatíva má byť uistením pre bývalé krajiny sovietskeho bloku, ktoré vstúpili do NATO, najmä Poľsko a pobaltské štáty Estónsko, Litvu a Lotyšsko.
Nové sily rýchlej reakcie by mali mať 3000 až 5000 vojakov a byť schopné nasadenia do dvoch až troch dní, spresnila agentúra DPA.
Britská vláda je podľa premiéra Davida Camerona pripravená dodať 3500 vojakov. Podľa neho sú takéto sily potrebné pre prípadnú rýchlu reakciu na vývoj situácie na Ukrajine, Sýrii či Iraku.
Rasmussen zároveň opätovne vyzval vlády 28 členských krajín aliancie, aby zvýšili výdavky na obranu.
"Musíme zaistiť, že NATO ostane pripravené, schopné a odhodlané brániť všetkých spojencov proti každej hrozbe."
Lídri NATO sa dohodli, že ďalší summit aliancie bude v roku 2016 v Poľsku.
Druhú britskú lietadlovú loď dokončiaČítajte
NATO odpovedá Rusom
Generálny tajomník aliancie v reakcii na varovania Ruska pred snahou o vstup Ukrajiny do NATO povedal, že žiadna tretia krajina nemôže vetovať rozširovanie aliancie.
Oznámil tiež, že NATO schválilo balík nových opatrení na posilnenie obranných kapacít Gruzínska.
Účastníci summitu podľa neho neprijali rozhodnutie odkloniť sa od existujúcich dohovorov s Moskvou.
Pred summitom najmä pobaltské krajiny a Poľsko spochybňovali, či dohoda NATO s Ruskom z roku 1997 ešte platí.
Zakazuje okrem iného trvalé umiestnenie väčšieho počtu vojenských jednotiek v nových členských štátoch NATO v strednej a východnej Európe, dodáva agentúra DPA.
Zásah po kyberútoku?
Predstavitelia NATO sa v piatok tiež dohodli, že rozsiahly kybernetický útok na ktorýkoľvek z členských štátov by mohol byť pokladaný za útok na celú alianciu a byť dôvodom na vojenský zásah.
"Kybernetická obrana je súčasťou hlavnej úlohy zaisťovania kolektívnej bezpečnosti," povedal Rasmussen.
Bude však závisieť od konkrétneho prípadu, či sa v prípade závažného kybernetického útoku uplatní piaty článok Severoatlantickej zmluvy.
"Neexistuje žiadny automatizmus," povedal agentúre APA nemenovaný predstaviteľ NATO na summite vo Walese s tým, že ani spôsob reakcie aliancie nebude automaticky daný.
V roku 2007 ochromila séria kybernetických útokov členský štát aliancie Estónsko. Išlo pravdepodobne o reakciu na spory okolo presunu vojnového pamätníka z čias Sovietskeho zväzu.
Väčšina západných expertov sa zhodla v názore, že za útokom stál Kremeľ, čo však Moskva poprela.
