Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
BRUSEL, BRATISLAVA. Platiť začalo o štyri hodiny neskôr, inak ukrajinský prezident Petro Porošenko splnil, čo sľúbil vo štvrtok.
So separatistami dohodol na rokovaní kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku prímerie na východe Ukrajiny.
Bojujúce strany a zástupcovia OBSE podpísali mierový plán, ktorý začal platiť v ten istý deň. Prímerie vyhlásili o 17.00 nášho času.
Porošenko hneď po podpise dohody vydal armáde rozkaz, aby zastavila paľbu.
„Musíme urobiť všetko možné aj nemožné, aby sme ukončili krviprelievanie a skoncovali s utrpením ľudí,“ vyhlásil.
Rovnako aj separatisti potvrdili agentúre Reuters, že dostali rozkaz prestať strieľať.
Podľa spravodajcov BBC dodržiavali prímerie obe strany aj v sobotu ráno, hoci sa objavilo niekoľko správ o výbuchoch.
Podpis prímeria uvítala aj Moskva i americký prezident Barack Obama.
„Sme plní nádeje. Ale na základe predošlých skúseností sme takisto skeptickí, či ho separatisti budú rešpektovať a Rusi prestanú narušovať ukrajinskú zvrchovanosť a územnú celistvosť,“ dodal americký prezident.
O prímerí rokoval v Bielorusku bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma (vľavo) aj s lídrom separatistov Alexandrom Zacharčenkom. Foto – SITA/AP
Trest pre ropné firmy
Heidi Tagliaviniová z OBSE pre denník Los Angeles Times povedala, že dohodnutý mierový plán má 12 bodov, ale ich znenie nespresnila. Malo by zahŕňať aj výmenu rukojemníkov a evakuáciu utečencov.
Separatisti sa však naďalej usilujú o odtrhnutie východu od Ukrajiny.
Bývalý ukrajinský prezident Leonid Kučma a ruský veľvyslanec na Ukrajine Michail Zurabov sa dohodli na humanitárnej pomoci.
V najbližšej dobe by mali z Ruska prísť dva humanitárne konvoje, prvý dorazí do Donecku už v sobotu.
V Bruseli sa napriek prímeriu veľvyslanci Európskej únie dohodli na prísnejších ekonomických sankciách proti Rusku.
Podľa informácií Financial Times, ktoré majú návrh k dispozícii, Brusel potrestá veľké ruské ropné spoločnosti, v ktorých má podiel štát.
Pôjde o firmy, ktorých majetok sa pohybuje nad sumou 27 miliárd dolárov a polovica ich ziskov plynie „z predaja alebo transportu ropy a ropných výrobkov“, cituje Financial Times z návrhu Únie.
Tieto firmy si nebudú môcť obstarať peniaze na európskych kapitálových trhoch.
Sankcie sa podľa Reuters dotknú aj spoločností patriacich najväčšiemu svetovému plynárenskému koncernu Gazprom - konkrétne Gazprombank a ropnej divízie Gazprom Nefť.
Firiem ako Lukoil a Surguftneftegas sa sankcie netýkajú, keďže časť vlastnia súkromní vlastníci.
Takýto krok proti ropným spoločnostiam je zatiaľ najzávažnejším rozhodnutím Únie, ako potrestať Rusko za jeho postup proti Ukrajine.
Európske sankcie sa nemajú týkať plynárenských spoločností. Brusel sa bojí, že by Rusko z pomsty obmedzilo alebo úplne zastavilo dodávky plynu, čo by postihlo niektoré členské štáty Únie.
Okrem toho európski diplomati zakážu vstup do EÚ dvadsiatke vysokopostavených Rusov a separatistov z východu Ukrajiny. Zmraziť by im mali aj účty.
Ruskí námorníci pred francúzskou loďou Vladivostok, ktorej dodávku Paríž pozastavil. FOTO – TASR/AP
Sankcie prídu, ak nevyjde prímerie
Sankcie môžu podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung postihnúť aj európske firmy, ktoré by dodávali spomenutým ruským spoločnostiam zariadenia.
To by sa mohlo týkať francúzskeho koncernu Technip alebo talianskeho Saipemu.
Podľa diplomatov by sankcie mali schváliť štáty v pondelok. Odložiť by ich mohli, ak by prímerie vydržalo.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová podľa Financial Times chcela prijať sankcie ešte pred začiatkom summitu NATO vo Walese, aby Rusku vyslala jasný odkaz. Štáty ako Maďarsko, Slovensko, Cyprus a Česko tomu však zabránili.
Na Mariupoľ tiahli separatisti aj pred prímerím
V Mariupoli napriek avizovanému prímeriu prebiehajú tvrdé boje, výbuchy sa ozvali aj v Donecku.
MARIUPOĽ, BRATISLAVA. Tisíce obyvateľov vyšli do ulíc s ukrajinskými vlajkami, aby protestovali proti zahraničnému zasahovaniu.
Kým v bieloruskom Minsku sa hovorí o prímerí medzi proruskými separatistami a Kyjevom, z okrajov ukrajinského Mariupoľa počuť boje.
Strategické mesto
„Je to úplne nová hra,“ hovorí pre LA Times Oleg Odnoroženko, zástupca veliteľa dobrovoľného práporu Azov.
Separatistom sa podľa neho začalo v posledných týždňoch dariť práve preto, že v ich radoch už nebojujú len miestni ľudia a žoldnieri, ale aj príslušníci ruskej armády.
Mariupoľ je polmiliónové prístavné mesto, ktoré má strategický význam najmä pre Moskvu. Leží na spojnici ruských hraníc s okupovaným Krymom, kadiaľ by mohli na polostrov dodávať zásoby.
Profesionálny útok
Rusi začali mesto podľa Odnoroženka ostreľovať vo štvrtok.
„Najprv vyskúšali našu obranu tankmi. Keď sme pri tom prezradili naše pozície, začali nás bombardovať,“ hovorí Odnoroženko, ktorý útok označil za „veľmi premyslený a profesionálny“.
O ruskom zapojení do konfliktu má podľa novej správy dôkazy aj Amnesty International, ktorá zároveň hovorí o možných vojnových zločinoch na oboch stranách. Bombardovanie často zasahuje civilné ciele.
Human Rights Watch zase zozbierala svedectvá o tom, ako separatisti v Donecku využívajú civilistov na nútené práce.
Ak niekoho napríklad chytia s alkoholom na verejnosti, zatknú ho a nútia ho pracovať na fronte. Jeden svedok vykopával zákopy aj v čase, keď okolo lietali strely.
Upozornenie: Video obsahuje citlivé zábery
Matúš Krčmárik
Stĺpček Petra Schutza: Prímerie
Piatkové prímerie je prvá dobrá správa z Ukrajiny za dlhé mesiace. To, že sa zhruba k dvom tisícom prestanú napočítavať ďalšie obete, je vôbec najpodstatnejšie. Teda, ak sa pokoj zbraní aj bude dodržiavať.
Prímerie vyhovuje vyčerpanej Ukrajine v zmysle krajina, vedenie štátu i armáda. Je však taktickým víťazstvom Kremľa, keďže línie sa zmrazujú v pozíciách najpriaznivejších pre separatistov od začiatku bojov.
Nastáva patová fáza, keď v rokovaniach na seba narazia dve nezlučiteľné koncepcie štátoprávnej budúcnosti týchto regiónov.
Kým stratégiou Moskvy je „nové Podnestersko“ so zakladaním ohnísk nepokojov, európske odhodlanie ohľadne sankcií prejde veľkou skúškou, keďže refrén „už sa nebojuje, Rusi sa stiahli za hranice“, bude znieť čoraz príťažlivejšie lídrom počítajúcim stratené promile HDP.
