Z Newportu od nášho redaktora Tomáša Vasilka
Pred šiestimi rokmi v Bukurešti bola z toho ukrajinská delegácia sklamaná. Ukrajina spolu s Gruzínskom na summite NATO v roku 2008 nedostala termín, kedy by mohli vstúpiť do aliancie.
Napriek tomu v záverečnom texte stálo: „Zhodli sme sa dnes, že tieto krajiny sa stanú členmi NATO.“
Vzali by to späť
Fakty
Čo sa čaká v piatok
- Krajiny Európskej únie majú v piatok rozhodnúť o tvrdších sankciách proti Rusku. Slovensko a Česko má proti nim výhrady.
- Ukrajinský prezident Petro Porošenko chce vyhlásiť prímerie, rovnako aj rebeli.
- Na summite NATO slovenský prezident Andrej Kiska oznámi, že zvýšime rozpočet na armádu z jedného percenta HDP na 1,6.
- Pokračujú mierové rokovania v Minsku medzi Ukrajinou, Ruskom a rebelmi.
„Niektoré štáty už ľutujú, že sa tam tá formulácia dostala,“ povedal pre SME Marián Majer zo slovenského think-tanku CEPI.
V súčasnej situácii, keď už mnohé štáty hovoria, že na Ukrajine je nevyhlásená vojna s Ruskom, je toto veľmi vzdialená predstava.
Prezident Viktor Juščenko po víťazstve v oranžovej revolúcii sľuboval členstvo v NATO.
Jeho následník Viktor Janukovyč, ktorý sa k moci dostal v roku 2009, presadil zákon, že Ukrajina bude neutrálna. A väčšina Ukrajincov vtedy s ním súhlasila.
„Rešpektujeme suverenitu každého národa slobodne si zvoliť bezpečnostnú štruktúru a rešpektujeme ukrajinskú politiku non-bloc štatútu,“ znelo vo vyhlásení na summite NATO o rok neskôr v Lisabone.
Okupácia Krymu a vojna v Donbase však zmenili pohľad Ukrajincov na možné členstvo v NATO. Podpora vstupu stúpla.
Ukrajinci to vidia už inak
„Postoje ľudí sa zmenili. Mnohí veria, že ak by Ukrajina bola členom NATO, Rusko by si na nás netrúflo. Aliancia by nás inak musela chrániť podľa článku 5,“ povedal SME bezpečnostný analytik Igor Fedyk z kyjevského think-tanku Centrum pre armádne štúdie.
V súčasnosti je podpora vstupu najväčšia, aká kedy bola. V júni podľa prieskumu chcelo do NATO 47 percent ľudí, proti bolo 36 percent. V decembri 2012 pritom členstvo podporovalo len 15 percent Ukrajincov.
Nedávno súčasná vláda prvýkrát povedala, že by zákon mohla zrušiť. „Záleží na parlamente,“ povedal Fedyk.
Rusko vo štvrtok pohrozilo Ukrajine, že ak zákon zruší, ohrozí tým rokovania o prímerí.
„Zničí to všetko úsilie o iniciovanie dialógu s cieľom zaistiť národnú bezpečnosť,“ povedal vo štvrtok podľa ITAR-TASS ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
V súčasnej situácii, keď sa na Ukrajine bojuje, sú akékoľvek úvahy o členstve Ukrajiny predčasné.
„Bol by to proces na dlhé roky. NATO má svoje kritériá, musí to byť stabilná, demokratická krajina,“ hovorí Majer.
Otvorene o invázii
Ukrajinská delegácia prišla vo štvrtok na summit NATO po dvoch rokoch. Otázkou štvrtkových rokovaní medzi členmi NATO a ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom vo Walese tak mala byť hlavne väčšia podpora Ukrajine z krajín NATO.
Viaceré štáty teraz už otvorene hovoria o ruskej invázii, Rusko podľa NATO posiela do krajiny ťažkú techniku aj vojakov, čo dokazujú aj ruské matky, ktoré na Ukrajine stratili synov - vojakov.
Šéf Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen otvorene obvinil Rusko, že „útočí na Ukrajinu“. Summit bude podľa neho jedným z najdôležitejších, pretože bezpečnostný priestor sa dramaticky zmenil.
Viaceré krajiny pomohli Ukrajincom nebojovým materiálom. Rasmussen oznámil, že lídri schválili balíček v hodnote 15 miliónov eur, ktorý by mal pomôcť priamo ukrajinskej armáde v oblasti logistiky či kyberbezpečnosti.
Čoraz viac sa však začína hovoriť aj o dodávkach zbraní. Aliancia už predtým hovorila, že by dodávky riešili samostatne členské krajiny. "Takéto rozhodnutia sa robia na národnej úrovni a my do toho nebudeme zasahovať," povedal šéf NATO.
Pred stretnutím s Porošenom to vo štvrtok nevylúčil napríklad poľský prezident Bronislaw Komorowski.
Len bilaterálna pomoc
Ukrajinský analytik Fedyk hovorí, že Ukrajina nepotrebuje vojakov, ale skôr moderné zbrane – protitankové zbrane, drony či moderné hi-tech vybavenie.
Na otázku redaktora amerického rádia NPR, či niektorá krajina zvažuje na Ukrajinu dodávku protitankových striel, odpovedal hlavný veliteľ spojeneckých vojsk NATO v Európe, americký generál Phillip Breedlove: „Mnoho národov zvažuje bilaterálnu pomoc, či už zbraní, alebo nebojovú.“
Aj Porošenko priznal, že s niektorými štátmi diskutoval aj o pomoci vo forme dodávky zbraní. „Nikdy som necítil takú silnú podporu všetkých krajín ako dnes,“ povedal.
Vyhlásil, že niektoré členské krajiny NATO ponúkli Ukrajine "smrtiace i nesmrtiace" vojenské vybavenie, vrátane "zbraní s vysokou presnosťou", uviedla agentúra DPA.
Slovensko dá viac ako susedia
Vyhlásenie Kisku o zvýšení výdavkov na obranu je prekvapením v poslednej chvíli, hovorí analytik.
NEWPORT. Prezident Andrej Kiska to mal ohlásiť až priamo na summite, ale nakoniec s tým vyšiel von už deň predtým.
Jeho stredajší sľub, že Slovensko zvýši výdavky na obranu do roku 2020 na 1,6 percenta HDP, mal posilniť našu pozíciu na summite NATO vo Walese.
V súčasnosti dávame na obranu jedno percento HDP, nárast by bol až o 60 percent.
Plusový bod
„Je to príjemné prekvapenie v poslednej chvíli a jasný signál aliancii pred summitom,“ povedal pre SME Marián Majer zo slovenského think-tanku CEPI.
Aj na summite NATO sa malo preberať zvyšovanie výdavkov členských krajín na obranu. Požadované dve percentá v súčasnosti spĺňa výrazná menšina členských krajín.
Aj keď Slovensko ani v roku 2020 nebude dávať na armádu toľko, čo by malo, zvýšenie vidí Majer na naše pomery ako výrazné.
Okrem Poľska, ktoré už budúci rok dosiahne dve percentá, sľubuje Slovensko viac ako ďalší susedia z V4, Maďarsko či Česko.
„Premiér Bohuslav Sobotka pred troma týždňami pre Foreign Policy napísal o zvýšení na 1,4 percenta HDP bez jasného času,“ dodal Majer.
Ficov plán sa mení
Ešte v apríli na bezpečnostnej konferencii Globsec premiér Fico povedal, že rozpočet na obranu sa zvyšovať nebude.
Teraz sa prezident na sľube dohodol s premiérom aj s kľúčovými ministrami. Zvyšovanie sa však bude týkať najmä nasledujúcej vlády.
Aj preto by Majer radšej privítal nejakú širšiu zhodu všetkých politických strán, najlepšie formou zákona. Tak to spravili napríklad v Lotyšsku a Litve už krátko po Kryme.
Do roku 2020 má ísť na modernizáciu armády 20 percent týchto výdavkov, čo je rovnako závažné kritérium. V súčasnosti dávame 15 percent.
Inak si však Majer myslí, že na summite hrá Slovensko druhú ligu. „Nie sme lídrami pri formovaní agendy,“ hovorí. A nie je to len tým, že sme malá krajina, keďže v popredí sú napríklad pobaltské krajiny či Dánsko.
Tomáš Vasilko
