Židovskí osadníci tam už chcú stavať nové mesto.
TEL AVIV. Izrael zabral na západnom brehu štyristo hektárov pôdy.
Má to byť reakcia na únos a vraždu troch izraelských mladíkov palestínskymi teroristami v lete tohto roka.
Ide o najväčší záber na sporných územiach za posledných tridsať rokov a podľa organizácií monitorujúcich izraelskú osídľovaciu politiku ide o pokus dostať sa k časti územia predtým, ako sa rozhodne o hranici medzi Izraelom a palestínskym štátom.
Nahnevali aj Západ
Rozhodnutie izraelskej vlády odsúdili Európania aj Washington.
Palestínčania sú pobúrení a rozumnosť a načasovanie tohto kroku kritizovali aj izraelský minister financií Yair Lapid a ministerka spravodlivosti Cipi Livniová.
Podľa nich ide o zbytočné dráždenie Palestínčanov aj izraelských partnerov v nevhodnom čase. Lapidovi sa tiež nepáči, že o zabratí pôdy sa nehlasovalo v kabinete.
Izrael o pár týždňov čakajú vyjednávania o usporiadaní pomerov v Gaze a je pod tlakom, aby aktívnejšie pristupoval aj k mierovým rokovaniam s palestínskou samosprávou.
Tá navrhuje, aby sa Izrael do troch rokov úplne stiahol zo západného brehu podobne ako z pásma Gazy.
Na začiatku mierových rozhovorov by sa malo najskôr hovoriť o presných hraniciach budúceho palestínskeho štátu.
Až potom by sa rokovalo o problémových bodoch, ako sú návrat utečencov či status východného Jeruzalema a osud sporných židovských osád.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun tvrdí, že rozhodnutie izraelskej vlády je ilegálne. Izraelské osadnícke skupiny ho privítali.
Nové mesto
Hoci proti rozhodnutiu štátu vyhlásiť pôdu za štátnu sa dá ešte odvolať, osadnícke skupiny už podľa ich predstaviteľa Davida Perla plánujú, že na zabranom území postavia nové mesto.
Izraelskí analytici upozorňujú, že po vojenskej operácii v Gaze, keď pravicoví členovia kabinetu premiéra Netanjahua kritizovali za to, že proti Hamasu nezakročil dosť razantne, hľadal predseda vlády spôsob, ako ich upokojiť.
Pravicové strany majú tradične voličov z osadníckeho prostredia.
Americký minister zahraničia John Kerry osobne premiérovi Netanjahuovi telefonoval, aby ho požiadal o zvrátenie rozhodnutia o zábere pôdy.
Ako napísal izraelský denník Haarec, zabratie územia môže premeniť palestínsku dedinu Wadí Fukin na izolovanú enklávu.
Od roku 1967 prišla táto dedina podľa novín o tri štvrtiny územia.