Americký prezident uistil v Estónsku pobaltské štáty, že v aliancii už neprídu o svoju suverenitu.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom.
TALLINN, BRATISLAVA. Už ste raz stratili nezávislosť. S NATO ju už nikdy nestratíte.
S takým odkazom vystúpil v stredu v estónskom hlavnom meste neďaleko ruských hraníc pred lídrami troch pobaltských krajín americký prezident, aby ich uistil, že aliancia stojí za svojimi spojencami, ktorí kedysi boli súčasťou alebo satelitmi Sovietskeho zväzu.
Estónsko, Litva aj Lotyšsko či Poľsko sa po anexii Krymu a ruskej podpore a vyzbrojovaní separatistov na východe Ukrajiny obávajú, že by mohli byť ďalší na rane.
„Obránime našich spojencov v NATO, a to znamená každého spojenca,“ povedal.
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7365597" title="Komentár Petra Schutza" url-type="sme-article"]Posledná vec, ktorú západní lídri urobia, bude útok na Rusko[/content]
Ako Slováci či Maďari
„Jediný dôvod, prečo sme tu dnes v slobodnom a demokratickom Estónsku, je ten, že Estónci sa nikdy nevzdali. Ani keď prišla Červená armáda z východu, ani keď prišli nacisti zo západu. Nikdy ste sa nevzdali, keď Sovieti posielali vašich najlepších ľudí do gulagov, aby sa nikdy nevrátili,“ vyhlásil Obama a v emotívnom prejave ich prirovnal k Poliakom, Maďarom, Slovákom a východným Nemcom, ktorí počas sovietskej okupácie tiež verili, že raz zvíťazia.
Moskve z 870 kilometrov vzdialeného Tallinnu odkázal, aby sa prestala pretvarovať, že jej vojaci na Donbase nie sú.
„Ruské vojská, ktoré vošli na Ukrajinu, nie sú humanitárnou misiou. Sú to ruské bojové jednotky s ruskými zbraňami a ruskými tankmi. Sú to fakty, ktoré možno dokázať,“ povedal Obama počas prejavu v koncertnej sále.
Pentagon už minulý týždeň odhadoval, že na ukrajinskom území sú „tisíce“ ruských vojakov.
Ruská agresia na Ukrajine podľa neho ohrozuje mier v celej Európe. Proruskí separatisti sú podľa neho financovaní, školení aj vyzbrojovaní cez Rusko. To podľa neho už platí za svoju politiku už len tým, že ho opúšťajú investori.
Moskvu vyzval, aby krízu riešila mierovou cestou a diplomaciou a rešpektovala ukrajinskú suverenitu.
A svojich spojencov pred príchodom do Walesu na štvrtkový summit NATO, aby aliancia pomohla Ukrajine s obranyschopnosťou.
Od európskych krajín žiada, aby zvýšili svoje výdavky na obranu.
Podľa agentúry Reuters iba Británia, Estónsko a Grécko uvoľnili vlani požadované minimálne výdavky na úrovni dvoch percent HDP.
NATO na Ukrajine
V polovici septembra bude na Ukrajine vojenské cvičenie za účasti vojakov členských krajín NATO vrátane Spojených štátov, Španielska, Rumunska, Británie, Nórska či Poľska a Nemecka.
Asi 1200 vojakov z 12 krajín by malo cvičiť medzi 13. a 26. septembrom blízko Ľvova na západe Ukrajiny.
Cvičenie Rapid Trident je podobne ako príprava nových základní s pohotovostnými jednotkami na území krajín východnej Európy reakciou na politiku Ruska proti Ukrajine.
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v stredu potvrdil záujem o začlenenie Ukrajiny do NATO. Krajina však zatiaľ nezíska ani štatút osobitného partnera.
Ten by na štvrtkovom summite mali získať Švédsko, Fínsko, Austrália, Gruzínsko a Jordánsko.
Žiada zvýšiť výdavky na obranu
Nemecko avizovalo, že o dodávkach zbraní pre Ukrajinu sa na summite hovoriť nebude.
"Kancelárka Merkelová a minister zahraničných vecí vždy hovorili, že nevidia možnosť vojenského riešenia tohto konfliktu," povedal nemenovaný funkcionár nemeckej vlády, ktorý podľa vlastných slov nevie o žiadnom návrhu zo strany niektorého z členov NATO dodať na Ukrajinu zbrane, čo však nevylučuje "bilaterálne" ponuky.
Opačný názor má pred summitom poľský prezident Bronislaw Komorowski.
"O Ukrajine nemožno iba diskutovať, ale ju treba i podporiť dodaním vojenskej techniky, nielen sankciami voči Rusku," povedal.
