MOSKVA, PRAHA. Najskôr Kyjev slávnostne oznámil, že ukrajinský prezident Petro Porošenko sa so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom dohodol počas telefonického rozhovoru na prímerí, potom Kremeľ vyhlásil, že nie je jednou stranou konfliktu, a preto dohodu poprel.
Niekoľko hodín po Porošenkovom optimistickom vyjadrení na portáli ruského prezidenta vyšlo vyhlásenie, že išlo len o dohodu o krokoch vedúcich k mieru.
Slová o prímerí zmizli aj z ukrajinských prezidentských stránok. „Bola dosiahnutá dohoda o režime zastavenia paľby v Donbase,“ znela nová verzia.
As a result of my telephone conversation with Russian President we reached an agreement on a permanent ceasefire on Donbass.
— Петро Порошенко (@poroshenko) Září 3, 2014 Rusko s nikým nebojuje Mierový plán
Putinových 7 bodov
Ukrajinská armáda aj rebeli ukončia útočné operácie. Ukrajinské silové štruktúry sa stiahnu, aby nemohli ostreľovať obývané zóny. Na prímerie dohliadnu medzinárodní pozorovatelia. Vojenské lietadlá nebudú útočiť na civilistov a obývané zóny. Prebehne výmena všetkých väzňov bez výnimiek. Vznikne humanitárny koridor pre utečencov a humanitárnej pomoci. Vpustenie brigád na obnovu infraštruktúry.
Ako obvykle slová šéfa musel na pravú mieru uviesť aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý zdôraznil, že fyzicky Rusko žiadnu paľbu nemôže zastaviť, pretože s nikým nevedie vojnu.
Zároveň však potvrdil, že názory oboch prezidentov na spôsob ukončenia konfliktu sa do značnej miery zhodujú.
Problém spočíva v tom, že ruský líder hovorí o mierovom pláne a v rovnakej chvíli jednotky jeho armády strieľajú na ukrajinských vojakov.
Jeho sedembodový plán žiada od ukrajinskej armády okrem iného stiahnutia z východu krajiny.
Premiér Arsenij Jaceňuk ho odmietol s tým, že len by pomohol zamrznúť konflikt na Donbase.
"Skutočný Putinov plán je zničiť Ukrajinu a obnoviť Sovietsky zväz... Všetky predchádzajúce dohody uzavreté s Ruskom - v Ženeve, Normandii, Berlíne a Minsku - ruský režim ignoroval alebo drzo porušil," citovala z Jaceňukovho vyhlásenia agentúra Reuters.
Aj napriek mnohým dôkazom o prítomnosti príslušníkov pravidelnej ruskej armády na Ukrajine Putin stále tvrdí, že Rusko sa vojensky vo východoukrajinskom konflikte nijako neangažuje.
Aj v stredu sa v Rusku konali pohreby vojakov zabitých na ukrajinskom území. Podľa regionálnych novín Pskovska gubernija bola na Ukrajine prakticky zlikvidovaná 1. rota 76. pskovskej divízie.
Podľa riaditeľa Medzinárodného inštitútu demokracie v Kyjeve Serheja Tarana „Putin aj teraz bude hovoriť o mieri a medzitým budú na Ukrajinu prichádzať stále nové a nové jednotky pravidelnej ruskej armády“.
Je to podľa politológa obvyklá prax Kremľa. Preto slová a akékoľvek ubezpečenia Putina majú len minimálnu cenu.
Teraz môže Kremeľ poukazovať na to, že vodcovia takzvanej Luhanskej aj Doneckej ľudovej republiky sa mu nepodriaďujú a hneď po vyhlásení o ceste k prímeriu oznámili, že žiadnu paľbu zastaviť nechcú, kým sú v Donbase „trestné komandá“ Ukrajincov.
Že rebeli prestanú strieľať až vtedy, keď Kyjev stiahne všetky svoje vojská, potvrdil v rozhovore pre ruskú rozhlasovú stanicu Echo Moskvy aj poslanec takzvaného doneckého parlamentu Miroslav Rudenko.
Pred summitom Slová o dohode o prímerí prichádzajú v čase, keď Európska únia dohaduje sprísnenie ekonomických sankcií ako reakciu na prítomnosť ruských jednotiek na východe Ukrajiny. Komisia už posunula návrhy sankcií na posúdenie členským štátom.
Satelitné snímky NATO, ktoré prítomnosť ruských vojsk potvrdili, vyvolali veľmi tvrdé vyhlásenia zo strany Ruska, Ukrajiny, Európskej únie i NATO.
Vo štvrtok sa vo Walese stretávajú členské štáty NATO, aby na najdôležitejšom summite od skončenia studenej vojny hovorili o tom, ako sa postaviť rozpínavej politike Ruska.
Rusko doteraz označovalo boje na východe Ukrajiny za jej vnútropolitickú krízu, na ktorú nemá dosah.
Na východe Ukrajiny zahynulo podľa OSN za päť mesiacov takmer 2600 ľudí.
Prečítajte si tiež:
Rusko ohlásilo deň pred summitom NATO veľké manévre
Múr na hranici Podľa agentúry RIA Novosti ohlásilo Rusko deň pred summitom NATO na september veľké vojenské manévre, na ktorých sa má zúčastniť 4000 vojakov a 400 kusov vojenskej techniky.
Ukrajinská vláda okrem toho zverejnila plán postaviť na ukrajinsko-ruskej hranici múr.
Premiér Arsenij Jaceňuk potvrdil začiatok prác na múre, ktorého vybudovanie na takmer dvetisíc kilometrov dlhej hranici ešte v júni navrhol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Ihor Kolomojský.
Odhad nákladov sa vtedy pohyboval na úrovni 100 miliónov eur.
Chronológia november 2013: v Kyjeve sa začali protivládne protesty deň potom, čo vtedajší prezident Viktor Janukovyč nepodpísal asociačnú dohodu s EÚ
február 2014: odstúpil Viktor Janukovyč, protivládne protesty si vyžiadali najmenej 80 obetí
marec: Ruská federácia ratifikovala po referende pripojenie ukrajinského polostrova Krym k Rusku
apríl: proruskí aktivisti obsadili vo viacerých mestách na východe Ukrajiny budovy regionálnej vlády, Kyjev začal „protiteroristickú operáciu“
máj: po referendách v regionoch v Donecku a Luhansku sa väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť od Kyjeva, Západ a ukrajinská vláda referendá neuznali
prezidentské voľby koncom mája vyhral prozápadný politik Petro Porošenko
jún: Porošenko podpísal časť asociačnej zmluvy s EÚ
august: Porošenko hlási vojenské úspechy: za dva mesiace dobyli späť tri štvrtiny územia, ktoré mali pod kontrolou rebeli; NATO uverejnilo satelitné snímky, ktoré dokazujú prítomnosť ruských jednotiek na východe Ukrajiny, zmenilo to pomer síl; vojenské úspechy ohlasujú rebeli, chváli ich prezident Putin
