Rusko cíti NATO ako hrozbu, bude podľa toho upravovať vojenskú stratégiu.
BRUSEL, BRATISLAVA. V apríli Poliaci žiadali v reakcii na vojnu na Ukrajine desaťtisíc vojakov NATO na poľskom území.
Členov nepresvedčili, no aliancia plánuje kompromis, ktorý by mal byť reakciou na kroky Ruska na Ukrajine. Vytvoriť jednotky rýchleho nasadenia, ktoré by mohli mať základňu v poľskom Štetíne.
Potvrdil to aj v pondelok generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v Bruseli, pár dní pred tohtotýždňovým summitom NATO vo Walese, ktorý sám označil za kľúčový v histórii aliancie.
„Akčný plán pripravenosti reaguje na agresívne správanie Ruska,“ povedal v pondelok.
Hrot oštepu na východe
NATO už má svoje jednotky rýchlej reakcie. Asi 13-tisíc jednotiek vie operovať vo vzduchu, na mori, na zemi aj v špeciálnych operáciách.
„Môžu byť nasadené všade na svete z dôvodu kolektívnej obrany aj krízového manažmentu,“ povedal novinárom Rasmussen.
Nové jednotky by mali byť akčnejšie a do niekoľkých hodín by mali odpovedať na prípadnú krízu.
Rasmussen zopakoval svoje tvrdenie z minulého týždňa, že ide o „hrot oštepu“ jednotiek rýchlej reakcie.
Detaily o ich fungovaní by mali dohodnúť tento týždeň na summite v britskom Walese.
Podľa zdrojov Financial Times by malo ísť o štyritisíc vojakov, ktorých by mohli nasadiť do 48 hodín.
„Znamená to, že na východe bude väčšia viditeľnosť NATO tak dlho, ako to bude treba,“ dodal Rasmussen.
Práve v poľskom Štetíne pri Baltskom mori by mohli jednotky mať základňu. Už v súčasnosti je tam asi 200 vojakov.
Viaceré členské krajiny NATO, napríklad Nemecko, sa boja, že vytvorením permanentnej základne by porušili zmluvu z Ruskom z roku 1997, ktorá ich v nových členských štátoch NATO zakazuje.
Práve preto sa slovo trvalé nemá objaviť v súvislosti s jednotkami v Pobaltí či v Poľsku, ktoré volajú po vojakoch NATO a najviac sa obávajú Moskvy po anexii Krymu.
„Prítomnosť spojencov na našej pôde je spôsob upokojenia a odstrašenia. Nehovoríme o ťažkej, statickej prítomnosti v štýle studenej vojny. Nehovoríme o divíziách,“ povedal pre Financial Times estónsky minister obrany Sven Mikser.
Aj ďalšie cvičenia
Ku krajinám, ktoré by mali záujem sa pridať k jednotkám, sa podľa Financial Times hlásia Británia, Dánsko, Holandsko, Nórsko, Kanada či pobaltské krajiny.
Iné štáty sa naopak boja, že to vyprovokuje Rusko a vyhrotí napätie. Slovensko sa nespomína.
„Podporujeme akúkoľvek iniciatívu, ktorou aliancia alebo jej jednotlivé členské krajiny posilňujú svoju akcieschopnosť, pripravenosť a schopnosť reagovať na krízy, nech prichádzajú odkiaľkoľvek,“ povedalo SME slovenské ministerstvo obrany.
NATO tiež plánuje viac cvičení na svojich východných hraniciach. Podľa Financial Times sa na jeseň chystá v Poľsku cvičenie Anakonda s 12-tisíc vojakmi.
V Rusku malo vo februári tohto roku cvičiť pri západných hraniciach 150-tisíc ruských vojakov.
NATO je pre Moskvu nepriateľ
Šéf Rady bezpečnosti Ruskej federácie Michail Popov v utorok povedal, že Moskva prispôsobí svoju vojenskú stratégiu rozširovaniu NATO.
"Skutočnosť, že vojenská infraštruktúra členských štátov NATO sa neustále približuje k našim hraniciam, považuje Rusko za hrozbu," vyhlásil.
Dána nahradí Nór, miernejší k Rusku
Novým generálnym tajomníkom NATO sa stane nórsky premiér, ktorý v mladosti loboval za odchod krajiny z aliancie.
BRUSEL, BRATISLAVA. Pre Andersa Fogha Rasmussena to bude posledný summit NATO v pozícii generálneho tajomníka.
Koncom septembra odíde z funkcie a dánskeho expremiéra nahradí nórsky. Kontrast bude výrazný.
Rasmussena pokladali za jastraba. Ako dánsky premiér podporoval americkú inváziu do Iraku. Aj jeho tvrdý pohľad na Moskvu dráždil mnohé členské krajiny.
Jens Stoltenberg, ktorý ako premiér zažil masakru na ostrove Utoya v roku 2010, by podľa nemeckého magazínu Der Spiegel mal byť jemnejší k Rusku.
„Stoltenberg uniká konfrontácii a konfliktom,“ povedal pre magazín politológ Asle Toje.
Ako mladý 25-ročný sociálnodemokratický politik dokonca vyzýval na vystúpenie Nórska z NATO.
Tomáš Vasilko
