MINSK. Proruskí separatisti v pondelok navrhli, že oblasti, ktoré kontrolujú, zostanú súčasťou Ukrajiny, ak dostanú špeciálny štatút.
Žiadajú zvláštne postavenie ruštiny a vlastný obchod s Ruskom.
Jedna z ich kľúčových podmienok je okamžité zastavenie vojenských operácií Kyjeva na východe krajiny.
Vyhlásenie zverejnili ešte pred schôdzkou takzvanej kontaktnej skupiny v bieloruskom Minsku.
Za zavretými dverami sa na nej zúčastnili zástupcovia Ukrajiny, Ruska a OBSE.
Rozhovory trvali takmer štyri hodiny, ich obsah nebol bezprostredne známy.
Vicepremiér samozvanej doneckej Andrej Purgin uviedol, že obe strany si vymenili dokumenty a prezentovali svoje názory.
O konkrétnych veciach sa majú baviť až v piatok, na kedy si dohodli ďalšie stretnutie.
Zdroj blízky rokovaniam pre ruskú agentúru Itar-Tass naznačil, že by mohlo dôjsť k vytvoreniu pracovných skupín pre riešenie konkrétnych problémov, vrátane výmeny zajatcov, nasadzovania ťažkého delostrelectva a letectva a uzavretia prímeria.
Séria neúspechov
Návrh separatistov na špeciálny štatút zaznel v čase, keď o štátnosti východu Ukrajiny hovoril aj ruský prezident Vladimir Putin.
Ukrajinská armáda navyše čelí pod novým ruským tlakom sérií neúspechov na bojovom poli.
Podľa Kyjeva je na východe Ukrajiny najmenej 1600 ruských vojakov, v pondelok hlásil aj nasadenie ruských tankov.
Moskva však odmieta, že by mala na Ukrajine svoje jednotky.
Podľa agentúry Reuters sa na prvý pohľad nezdá, že by Kyjev požiadavky separatistov prijal, keďže by im musel nechať industrializovaný východ.
Separatisti sa však spoliehajú na to, že vojenské neúspechy Kyjeva zavážia pri konečnom rozhodnutí.
Ukrajina cúvla z letiska v Luhansku, hovorí o vojne s RuskomČítajte
Do Colnej únie
"Toto je začiatok procesu. Dnes neočakávame podstatný prielom. Prišli sme s návrhmi, aby sme našli spoločnú reč a ukončili vojnu a umieranie ľudí," povedal separatista Purgin.
Separatisti chcú priznanie špeciálneho štatútu pre svoje územia s právom vykonávať vlastnú zahraničnú obchodnú politiku, ktorá im umožní integrovať sa do Colnej únie pod vedením Ruska.
Takáto požiadavka je však v protiklade s eurointegračnou politikou Kyjeva, ktorý podpísal s Európskou úniou asociačnú dohodu, dohodu o voľnom obchode a snaží sa o členstvo v Únii.
