Haag 22. novembra (TASR) - Nahrávky odpočúvaných telefonických rozhovorov medzi Slobodanom Miloševičom a Radovanom Karadžičom dnes prokuratúra haagskeho tribunálu OSN predložila ako súčasť dôkazového materiálu v procese so srbským a juhoslovanským exprezidentom.
Záznamy majú podporiť argumenty žaloby, že Miloševič sa - napriek tomu, že bol len prezidentom Srbska - aktívne zapojil do vojnových konfliktov v Chorvátsku a Bosne (1991-95), v ktorých podporoval ozbrojené sily chorvátskych a bosnianskych Srbov.
"Ahoj, Radovan," zaznelo z prezentovanej pásky. "Áno," bola odpoveď z druhého konca linky. Miloševič záznamy počúval s miernym úsmevom na perách.
Podľa žaloby záznamy pochádzajú z čias pred prepuknutím konfliktu a obsahom rozhovorov bola príprava srbských jednotiek na vojnu v Chorvátsku. Prokuratúra tvrdí, že Miloševič a Karadžič - vojnový líder bosnianskych Srbov - na začiatku 90. rokov spojili sily, aby zaistili srbskú kontrolu nad sporným územím Chorvátska.
Nahrávky zverejnili v rámci výpovede chráneného svedka identifikovaného ako C-061, ktorý potvrdil, že hlasy z viac ako 50 odpočúvaných telefonátov patria Miloševičovi a Karadžičovi.
C-061, podľa všetkého vysoký predstaviteľ Srbskej demokratickej strany (SDS) z tzv. Srbskej republiky Krajina (RSK), ktorú Srbi založili po vyhlásení chorvátskej nezávislosti na tretine územia súčasného Chorvátska, je jedným z najdôležitejších svedkov, ktorí doteraz v procese s Miloševičom vystúpili.
Svedok, tiež obžalovaný z vojnových zločinov, začal vypovedať v pondelok a prokuratúra zrušila predvolanie menej významných "zasvätencov", aby získala viac času pre jeho vypočúvanie.
V doterajšom priebehu procesu, ktorý sa začal 12. februára, ide o najdlhšiu výpoveď. Verejné časti svedectva C-061 sú často prerušované vylučovaním verejnosti, čo svedčí o citlivosti predkladaných informácií.
Krížový výsluch svedka C-061 - ten začiatkom týždňa vyhlásil, že s Miloševičom a Karadžičom sa osobne stretol mnoho raz - sa má začať v utorok.
Novinári sledujúci proces predpokladajú, že tribunál zverejnil len fragmenty odpočúvaných telefonátov, a nie všetky záznamy predložené v rámci pojednávania.
"Slovinsko má byť prepustené, aj ostatní môžu slobodne vystúpiť (z Juhoslávie), ale až potom, čo vytýčime naše hranice," povedal Miloševič v jednej z tribunálom zverejnenej replík. Pri inej príležitosti Karadžičovi prisľúbil vyslanie dodatočného personálu, "ktorý bude chrániť ľudí, domy a územie a blokovať vojakov HDZ".
HDZ je skratka pre Chorvátske demokratické spoločenstvo, nacionalistickú stranu založenú nebohým prezidentom Franjom Tudjmanom. "Budeme vás zásobovať vrtuľníkmi," dodal Miloševič.
Porota zatiaľ nerozhodla, či pásky, ktorých pôvod je nejasný, pripustí ako dôkazový materiál. V prípade ich akceptovania môžu výrazne podporiť žalobu. Miloševič, ktorý popiera, že počas balkánskych konfliktov kontroloval juhoslovanskú armádu alebo srbské sily v Chorvátsku a Bosne, odmietol legitimitu odpočúvaných telefonátov.
Prokuratúra oprávnenosť predloženia tajne nahraných telefonátov obhajuje tvrdením, že odpočúvanie Karadžičovho telefónu začiatkom 90. rokov schválilo bosnianske ministerstvo vnútra.
"Kde chcete, aby som rozmiestnil armádu?" spýtal sa podľa výpovede C-061 Miloševič Karadžiča a svedka na jednom z osobných stretnutí v lete 1991.
1 2 5 ari dem
