BERLÍN. Nemecká Federálna služba na ochranu ústavy (BfV) sa obáva, že islamistickí extrémisti, ktorí vycestovali do Sýrie a Iraku, môžu po návrate útočiť.
V rozhovore pre nemecký rozhlas to povedal šéf BfV Hans-Georg Maassen.
Maassen predpokladá, že z Nemecka odcestovalo najmenej štyristo ľudí, ktorí sa pridali k džihádistickým skupinám v Sýrii a Iraku.
Piati Nemci alebo v Nemecku trvalo žijúci cudzinci prišli o život pri samovražedných atentátoch v zóne bojov.
Islamský štát priťahuje
Nemecko chce zlepšiť spoluprácu s Tureckom, ktoré je pre Európanov, ktorí sa chcú pridať k islamistickým extrémistom, kľúčovou tranzitnou krajinou.
Šéf vnútornej rozviedky vysvetlil, že mladých moslimov na extrémistickej organizácii Islamský štát priťahuje "intenzívna brutalita, radikalizmus a prísnosť".
"Zdá sa im, že je autentickejší ako iné organizácie, dokonca aj ako al-Káida," povedal Maassen.
Kancelárka Angela Merkelová uvádza úspech vo verbovaní nemeckých džihádistov ako jeden z dôvodov na výnimku v povojnovej politike Nemecka nedodávať zbrane do konfliktných oblastí.
Jej vláda by v nedeľu mala rozhodovať o vojenskej pomoci pre kurdské sily na severe Iraku, pripomenula agentúra Reuters.
Desaťtisíce islamistov v Nemecku
BfV odhaduje, že v Nemecku žije asi 43-tisíc islamistov. Počet prívržencov ultrakonzervatívneho saláfistického hnutia medzi nimi narastá.
Významnú rolu pri verbovaní mládeže zohrávajú počítačové online hry.
Podľa prieskumov verejnej mienky nemecká spoločnosť nie je naklonená zatiahnutiu svojej krajiny do konfliktu v Iraku a Merkelová dala jasne najavo, že neuvažuje o vyslaní vojenských jednotiek.
Opozícia však upozornila, že zbrane pre irackých Kurdov by mohli skončiť v nesprávnych rukách.
Stupeň ohrozenia zatiaľ nezvýšili
Nemecko, podobne ako aj Británia, zatiaľ nezvýšilo stupeň ohrozenia teroristickými útokmi, keďže nemá žiadne konkrétne varovné signály, pripomenula agentúra AP.
V odpovedi na otázku, aký vplyv na bezpečnostnú situáciu v Nemecku má konflikt na východnej Ukrajine, Maassen odpovedal, že BfV zatiaľ nezaznamenala nárast počtu ruských agentov v Nemecku.
Upozornil však, že ruské tajné služby zmenili zameranie svojej činnosti.
Už sa nezaujímajú len o nemeckú zahraničnú či energetickú politiku, ale aj o to, ako sa Nemecko rozhoduje v Bruseli. "Napríklad, keď príde na sankcie proti Rusku," povedal.
