Ochutnávači jedál, ktorí majú chrániť vládcov pred otravou, existovali už za čias starovekého Egypta či Ríma. Ich služby využíva stále ruský prezident, v istej forme chránia potravu aj americkému prezidentovi.
Margot Wölková jedla tie najlepšie jedlá, aké sa počas druhej svetovej vojny dali v Európe zohnať. Porcia olúpanej bielej špargle so skutočným maslom.
Tie najlahodnejšie druhy zeleniny a exotické ovocie. A vždy s ryžou a cestovinou. „Jedlo bolo skutočne úžasné,“ spomínala po rokoch pre agentúru AP.
Margot si ho však sotva mohla užiť. Vyše dva a pol roka žila v tom, že každý hlt môže byť jej posledným. Rodáčka z Berlína bola jednou z pätnástich ochutnávačiek jedla, ktoré mal nacistický vodca Adolf Hitler vo svojom hlavnom bunkri na území súčasného Poľska.
Vyrozprávať svoj príbeh sa odhodlala až pár mesiacov po svojich 95. narodeninách v roku 2013. Vojnu prežila ako jediná, jej štrnásť zvyšných kolegýň sovietski vojaci zabili.
Hitler sa bál, že sa ho pokúsia zabiť tým, že mu dajú do jedla jed, preto mal až pätnásť ochutnávačiek.
Dvanásť hodín denne
Na začiatku druhej svetovej vojny pracovala ako sekretárka, manžel musel slúžiť v nemeckej armáde.
Presťahovala sa na východ krajiny k svojej svokre, kde ju miestny starosta vybral na špeciálnu pozíciu: ako ochutnávačku jedál Adolfa Hitlera v jeho blízkom Vlčom brlohu.
„Sotva som dorazila, pri dverách sa ukázala SS a povedala, aby som išla s nimi,“ spomínala pre Der Spiegel.
„Bol vegetarián. Za celý ten čas sme nikdy nejedli mäso," spomínala Wölková pre AP. „Prácu“ mala len v čase, keď sa Hitler nachádzal vo Vlčom brlohu. Vtedy musela ochutnávať jedlo od ôsmej hodiny ráno, často jedenásť až dvanásť hodín denne.
„Bol to neustály strach. Počuli sme o klebetách, že sa ho snažia otráviť a nikdy sme si nemohli vychutnať jedlo,“ povedala pre AP. Neskôr utiekla do Berlína a vojnu prežila, hoci ju štrnásť dní po sebe znásilňovali sovietski vojaci, vďaka čomu neskôr nemohla mať deti.
Po vojne sa snažila na všetko zabudnúť, preto o svojej úlohe ochutnávačky dlho mlčala. A dlho jej tiež trvalo, kým si mohla znova užiť dobré jedlo bez obáv.
