SME
Štvrtok, 25. apríl , 2019
AKTUALIZOVANÉ 20:51

Putin a Porošenko si v Minsku podali ruky, nešlo len o symboliku

Petro Porošenko prišiel na rokovania s tromfami: Ukrajinci chytili na svojom území ruských výsadkárov.

Ruský prezident Vladimir Putin a ukrajinský prezident Petro Porošenko v Minsku.Ruský prezident Vladimir Putin a ukrajinský prezident Petro Porošenko v Minsku.(Zdroj: TASR/AP)

Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME

MINSK, PRAHA. Zastaviť krviprelievanie a začať postupnú rekonštrukciu Donbasu.

To je podľa ukrajinského prezidenta Petra Porošenka jediná možnosť, ako vyriešiť nielen krízu na východe jeho krajiny, ale ukončiť aj priepastné nedorozumenia medzi Moskvou a Kyjevom.

Porošenka na návrh bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka prizvali na schôdzku vodcov členských krajín colnej únie Ruska, Bieloruska a Kazachstanu.

Témou všetkých rokovaní je predovšetkým ukrajinská kríza a jej dopad na ekonomiky všetkých troch štátov.

Hneď na úvod Putin vyhlásil, že prechod ukrajinskej ekonomiky na štandardy Európskej únie pripraví len Rusko o sto miliárd rubľov.

Nielen symbolika

Hlavnou časťou summitu však boli plánované rozhovory Porošenka s Putinom.

Prezidenti dvoch krajín, ktorých vojaci po sebe v posledných týždňoch intenzívne strieľajú, si na začiatku rokovaní podali ruky.

Aj keď sa obaja už stretli (krátko na oslavách výročia vylodenia Spojencov v Normandii, kde si tiež podali ruky), stretnutie v Minsku malo mať zásadne iný charakter.

Tu už nemalo ísť len o symbolický dôkaz toho, že sú títo dvaja muži spolu schopní hovoriť, ale o skutočné rozhovory a spoločné hľadanie cesty k mieru.

Putin povedal, že krízu na Ukrajine nie je možné vyriešiť ďalšou vojenskou eskaláciou. Dialóg podľa neho treba viesť aj s vedením separatistov.

Jeho slová však v utorok spochybnilo zajatie desiatich ruských výsadkárov ukrajinskými ozbrojenými silami.

Do Minska tak s tromfami v rukách odišiel Porošenko. Konečne mal dôkaz, že na Ukrajinu vtrhli príslušníci pravidelnej ruskej armády.

Práve kontrolu hranice s Ruskom označil v Minsku ukrajinský prezident za jediný účinný nastroj, ktorý by zastavil prísun zbraní povstalcom.

„Na tomto stretnutí sa rozhoduje o osude sveta a Európy,“ povedal Porošenko.

Podľa Lukašenka sa s Putinom zhodli na nutnosti zmierniť napätie a prepustiť rukojemníkov.

Mienka klesá

Podľa politológov sa prezident Putin snažil do začatia schôdzky situáciu na fronte posunúť tak, aby ukrajinské ozbrojené sily pôsobili ako agresori bombardujúci miestnych civilistov.

Rusi naopak mali vyzerať ako ochrancovia slabých a dodávatelia humanitárnej pomoci, ktorú Kyjev nechce dovoliť včas rozdať.

Udalosť s ruskými výsadkármi Putinovi trochu pokazila plány.

Okrem toho v utorok niektoré ruské médiá oznámili, že v Pskovskej oblasti boli tajne pochovaní ruskí vojaci bojujúci na Ukrajine a ženy z Petrohradu v utorok vystúpili s tvrdením, že do mesta priviezli značný počet ranených ruských vojakov - opäť z Ukrajiny.

Verejná mienka sa podľa sociológov čoraz menej prikláňa k tomu, aby Moskva priamo vojensky na Ukrajine zasahovala.

Novinári celý deň netrpezlivo čakali na rokovania Porošenka s Putinom.

Popoludní im Porošenko na otázku, kedy konečne zasadnú k stolu len oni dvaja, odpovedal: „Všetko je ešte pred nami.“

Bilaterálny rozhovor sa začal až vo večerných hodinách.

V Minsku by sa definitívne malo rozhodnúť aj o tom, či sa Putin a Porošenko stretnú o dva dni v tureckej Ankare na prezidentskej inaugurácii Recepa Tayyipa Erdogana.

Putin krízou získal

Ruský prezident má silnú pozíciu. Je populárny a kritiku sveta si nevšíma.

Šesťdesiatdvaročný ruský prezident Vladimir Putin prišiel na rokovania do Minska v čase rekordnej popularity, ktorá mu stúpa od zabratia Krymu.

Politika, ktorý sa ujal moci v krajine de facto už 9. augusta 1999, keď bol vymenovaný za predsedu vlády, pozitívne hodnotí 83 percent Rusov.

Už na začiatku svojej kariéry riadil Putin pri chorom a alkoholu holdujúcom prezidentovi Borisovi Jeľcinovi všetko - mladý nádejný absolvent Vyššej školy KGB, rozviedčik, v rokoch 1998 - 1999 riaditeľ Federálnej služby bezpečnosti.

Rozhodol sa, že Rusku a Rusom vráti postavenie, ktoré mali v časoch existencie obávanej jadrovej veľmoci ZSSR.

Hlavou štátu sa stal v roku 2000 a postupne okolo seba vybudoval tím zložený z lojálnych oligarchov a pracovníkov tajných služieb.

Keď v roku 2008 nemohol tretíkrát kandidovať za prezidenta, našiel si náhradu: Dmitrij Medvedev mu po štyroch rokoch ochotne kreslo v Kremli uvoľnil.

Vďaka zmenám ústavy Putin môže legálne zostať prezidentom do roku 2024.

Pred rokovaním ukázal, že humanitárny konvoj Rusko Ukrajine pošle aj bez súhlasu jej úradov a na území Ukrajiny došlo k viacerým incidentom, ktoré posilnili separatistov.

Petra Procházková

Lukašenko spája

Bieloruský diktátor dal dokopy dvoch bojujúcich prezidentov.

Bieloruský prezident (zatiaľ prvý a posledný) a energický šesťdesiatnik riadi krajinu od roku 1994.

Alexandra Lukašenka nazývajú tiež posledným diktátorom Európy a jeho vládu postkomunistickou, nedemokratickou a totalitnou.

Zviditeľnili ho mnohé výroky, ktoré sú jednoduché a chýbajú im dostatočné intelektuálne hodnoty, sú krajne populistické, často nenávistné voči zahraničiu a démonizujúce nebezpečenstvo, ktoré Bielorusku z „imperialistického Západu“ hrozí.

Lukašenkovi sa ako nikomu inému v postsovietskom priestore podarilo zlikvidovať vlastnú opozíciu a zabrániť v krajine prakticky akýmkoľvek masovejším prejavom občianskej neposlušnosti.

Zatiaľ sa mu darí ťažiť z krízy medzi dvoma veľkými krajinami, s ktorými jeho desaťmiliónové Bielorusko susedí.

Nie je jednoznačne na žiadnej strane konfliktu. Vychádzal s Janukovyčom i teraz s Porošenkom, pomáha dodávať suroviny Ukrajine, hoci v máji podpísal s Rusmi a Kazachmi eurázijskú úniu.

Za utorkové stretnutie v Minsku dostal diktátor titul nádejný mierotvorca.

Petra Procházková, Miriam Zsilleová

Porošenko bojuje

Ukrajinský prezident má slabšiu pozíciu. Krajina je slabá vojensky aj ekonomicky.

Odkedy sa Petro Porošenko (49) stal prezidentom, snaží sa nedopustiť v Donbase opakovanie krymského scenára.

Zároveň sa nechce zapísať do dejín ako muž, ktorý je zodpovedný za krviprelievanie a ktorý trestá neposlušných občanov silou.

V minulosti bol tento magnát a oligarcha ministrom zahraničia aj ministrom ekonomického rozvoja a obchodu.

Sympatie občanov si získal vtedy, keď sa na samom počiatku proeurópskeho hnutia na majdane pridal k demonštrantom a nebál sa objaviť sa na kyjevskom Námestí nezávislosti ani v čase, keď na dav tvrdo útočila polícia.

Zároveň nepôsobí ako fanatik, jeho židovský pôvod (hlási sa k pravosláviu) ho jasne dištancuje od krajných ukrajinských nacionalistov.

V máji ho volili aj ľudia s proruskou orientáciou, veria, že bude aj ich prezidentom. Tiež však presadzuje unitárny štát a vstup do Európskej únie.

Z krízy na východe Ukrajiny viní ruského prezidenta Putina.

Slabá ukrajinská armáda nedokáže konflikt vyriešiť vojensky, každý deň konfliktu ničí ekonomiku.

Petra Procházková

Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Od mája sa mení definícia kilogramu
  2. Festival IXPO otvorí brány už tento piatok. Čo všetko prináša?
  3. Spready a poplatky pri obchodovaní
  4. Fixný výnos až 7 % ročne. Bezpečné investície už od 10.000 eur
  5. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  6. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto
  7. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou
  8. Top desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  9. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  10. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  1. Enviro deň v Košiciach prinesie zábavu aj osvetu
  2. Obchodník roka: Najvyššie ocenenie si šiestykrát odnáša Martinus
  3. Fixný výnos až 7 % ročne. Bezpečné investície už od 10.000 eur
  4. Športový deň Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  5. Festival IXPO otvorí brány už tento piatok. Čo všetko prináša?
  6. Pivovar Šariš rozdá regiónu 16-tisíc eur
  7. Recenze autokamery Mio MiVue J60 WIFI - youtuber Bazim hodnotí!
  8. Od mája sa mení definícia kilogramu
  9. Spready a poplatky pri obchodovaní
  10. Elegancia, športový duch alebo výkon? Hyundai i30 Fastback
  1. Top desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 25 395
  2. Od mája sa mení definícia kilogramu 8 197
  3. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 6 918
  4. Tohtoročný Autosalon? Najväčšie SUV na svete aj lietajúce auto 6 492
  5. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 5 408
  6. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 5 263
  7. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 4 000
  8. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 3 663
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 2 139
  10. Tip na japonskú klimatizáciu s výhodnejšou elektrinou 1 990

Téma: Ukrajina


Článok je zaradený aj do ďalších tém Vladimir Putin

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michala Havrana

Hnutie päťkárov je nová európska politická sila (píše Michal Havran)

Z mizerných žiakov bez ambície sa dnes stali takmer privilegovaní influenceri.

Ilustračné foto.
Jukka Tiikkaja.
Adam Valček

Vaľová skončila, staronová riaditeľka sa vracia do funkcie

Zámer pomenovať školu po Petrovi Breinerovi plánuje dotiahnuť do konca.

Primátor Miloš Meričko odovzdal menovacie dekréty novým riaditeľom Daniele Polovkovej a Alexandrovi Fecurovi. Polovková povedie ZUŠ, Fecura aj naďalej ZŠ Laborecká.

Neprehliadnite tiež

Pražská polícia zakročila proti odporcom hnutia Tomia Okamuru

Polícia akciu na Václavskom námestí na chvíľu prerušila, odporcovia museli odísť.

Tomio Okamura.

Pri bombardovaní Rakky zahynulo viac ako 1600 civilistov

Sýrsku Rakku bombardovala v roku 2017 koalícia vedená USA.

Sýrske mesto Rakka.

Poľskí učitelia sa rozhodli do septembra prerušiť štrajk

Učitelia štrajkovali takmer tri týždne.

Poľskí učitelia prerušujú štrajk.

Vláda bude podľa Macrona pokračovať v programe premeny Francúzska

Premeny v krajine sú podľa prezidenta nevyhnutné a nemali by sa zastaviť.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Na Srí Lanke znížili počet obetí útokov o viac ako sto

Úrady najskôr uvádzali, že pri útokoch zahynulo najmenej 359 osôb.

Ilustračné foto.