Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
MINSK, PRAHA. Zastaviť krviprelievanie a začať postupnú rekonštrukciu Donbasu.
To je podľa ukrajinského prezidenta Petra Porošenka jediná možnosť, ako vyriešiť nielen krízu na východe jeho krajiny, ale ukončiť aj priepastné nedorozumenia medzi Moskvou a Kyjevom.
Porošenka na návrh bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka prizvali na schôdzku vodcov členských krajín colnej únie Ruska, Bieloruska a Kazachstanu.
Témou všetkých rokovaní je predovšetkým ukrajinská kríza a jej dopad na ekonomiky všetkých troch štátov.
Hneď na úvod Putin vyhlásil, že prechod ukrajinskej ekonomiky na štandardy Európskej únie pripraví len Rusko o sto miliárd rubľov.
Nielen symbolika
Hlavnou časťou summitu však boli plánované rozhovory Porošenka s Putinom.
Prezidenti dvoch krajín, ktorých vojaci po sebe v posledných týždňoch intenzívne strieľajú, si na začiatku rokovaní podali ruky.
Aj keď sa obaja už stretli (krátko na oslavách výročia vylodenia Spojencov v Normandii, kde si tiež podali ruky), stretnutie v Minsku malo mať zásadne iný charakter.
Tu už nemalo ísť len o symbolický dôkaz toho, že sú títo dvaja muži spolu schopní hovoriť, ale o skutočné rozhovory a spoločné hľadanie cesty k mieru.
Putin povedal, že krízu na Ukrajine nie je možné vyriešiť ďalšou vojenskou eskaláciou. Dialóg podľa neho treba viesť aj s vedením separatistov.
Jeho slová však v utorok spochybnilo zajatie desiatich ruských výsadkárov ukrajinskými ozbrojenými silami.
Do Minska tak s tromfami v rukách odišiel Porošenko. Konečne mal dôkaz, že na Ukrajinu vtrhli príslušníci pravidelnej ruskej armády.
Práve kontrolu hranice s Ruskom označil v Minsku ukrajinský prezident za jediný účinný nastroj, ktorý by zastavil prísun zbraní povstalcom.
„Na tomto stretnutí sa rozhoduje o osude sveta a Európy,“ povedal Porošenko.
Podľa Lukašenka sa s Putinom zhodli na nutnosti zmierniť napätie a prepustiť rukojemníkov.
Ukrajina chytila ruských výsadkárov, novinári videli zbrane z Ruska Čítajte Mienka klesá
Podľa politológov sa prezident Putin snažil do začatia schôdzky situáciu na fronte posunúť tak, aby ukrajinské ozbrojené sily pôsobili ako agresori bombardujúci miestnych civilistov.
Rusi naopak mali vyzerať ako ochrancovia slabých a dodávatelia humanitárnej pomoci, ktorú Kyjev nechce dovoliť včas rozdať.
Udalosť s ruskými výsadkármi Putinovi trochu pokazila plány.
Okrem toho v utorok niektoré ruské médiá oznámili, že v Pskovskej oblasti boli tajne pochovaní ruskí vojaci bojujúci na Ukrajine a ženy z Petrohradu v utorok vystúpili s tvrdením, že do mesta priviezli značný počet ranených ruských vojakov - opäť z Ukrajiny.
Verejná mienka sa podľa sociológov čoraz menej prikláňa k tomu, aby Moskva priamo vojensky na Ukrajine zasahovala.
Novinári celý deň netrpezlivo čakali na rokovania Porošenka s Putinom.
Popoludní im Porošenko na otázku, kedy konečne zasadnú k stolu len oni dvaja, odpovedal: „Všetko je ešte pred nami.“
Bilaterálny rozhovor sa začal až vo večerných hodinách.
V Minsku by sa definitívne malo rozhodnúť aj o tom, či sa Putin a Porošenko stretnú o dva dni v tureckej Ankare na prezidentskej inaugurácii Recepa Tayyipa Erdogana.
Putin krízou získal
Ruský prezident má silnú pozíciu. Je populárny a kritiku sveta si nevšíma.
Šesťdesiatdvaročný ruský prezident Vladimir Putin prišiel na rokovania do Minska v čase rekordnej popularity, ktorá mu stúpa od zabratia Krymu.
Politika, ktorý sa ujal moci v krajine de facto už 9. augusta 1999, keď bol vymenovaný za predsedu vlády, pozitívne hodnotí 83 percent Rusov.
Už na začiatku svojej kariéry riadil Putin pri chorom a alkoholu holdujúcom prezidentovi Borisovi Jeľcinovi všetko - mladý nádejný absolvent Vyššej školy KGB, rozviedčik, v rokoch 1998 - 1999 riaditeľ Federálnej služby bezpečnosti.
Rozhodol sa, že Rusku a Rusom vráti postavenie, ktoré mali v časoch existencie obávanej jadrovej veľmoci ZSSR.
Hlavou štátu sa stal v roku 2000 a postupne okolo seba vybudoval tím zložený z lojálnych oligarchov a pracovníkov tajných služieb.
Keď v roku 2008 nemohol tretíkrát kandidovať za prezidenta, našiel si náhradu: Dmitrij Medvedev mu po štyroch rokoch ochotne kreslo v Kremli uvoľnil.
Vďaka zmenám ústavy Putin môže legálne zostať prezidentom do roku 2024.
Pred rokovaním ukázal, že humanitárny konvoj Rusko Ukrajine pošle aj bez súhlasu jej úradov a na území Ukrajiny došlo k viacerým incidentom, ktoré posilnili separatistov.
Petra Procházková
Lukašenko spája
Bieloruský diktátor dal dokopy dvoch bojujúcich prezidentov.
Bieloruský prezident (zatiaľ prvý a posledný) a energický šesťdesiatnik riadi krajinu od roku 1994.
Alexandra Lukašenka nazývajú tiež posledným diktátorom Európy a jeho vládu postkomunistickou, nedemokratickou a totalitnou.
Zviditeľnili ho mnohé výroky, ktoré sú jednoduché a chýbajú im dostatočné intelektuálne hodnoty, sú krajne populistické, často nenávistné voči zahraničiu a démonizujúce nebezpečenstvo, ktoré Bielorusku z „imperialistického Západu“ hrozí.
Lukašenkovi sa ako nikomu inému v postsovietskom priestore podarilo zlikvidovať vlastnú opozíciu a zabrániť v krajine prakticky akýmkoľvek masovejším prejavom občianskej neposlušnosti.
Zatiaľ sa mu darí ťažiť z krízy medzi dvoma veľkými krajinami, s ktorými jeho desaťmiliónové Bielorusko susedí.
Nie je jednoznačne na žiadnej strane konfliktu. Vychádzal s Janukovyčom i teraz s Porošenkom, pomáha dodávať suroviny Ukrajine, hoci v máji podpísal s Rusmi a Kazachmi eurázijskú úniu.
Za utorkové stretnutie v Minsku dostal diktátor titul nádejný mierotvorca.
Petra Procházková, Miriam Zsilleová
Porošenko bojuje
Ukrajinský prezident má slabšiu pozíciu. Krajina je slabá vojensky aj ekonomicky.
Odkedy sa Petro Porošenko (49) stal prezidentom, snaží sa nedopustiť v Donbase opakovanie krymského scenára.
Zároveň sa nechce zapísať do dejín ako muž, ktorý je zodpovedný za krviprelievanie a ktorý trestá neposlušných občanov silou.
V minulosti bol tento magnát a oligarcha ministrom zahraničia aj ministrom ekonomického rozvoja a obchodu.
Sympatie občanov si získal vtedy, keď sa na samom počiatku proeurópskeho hnutia na majdane pridal k demonštrantom a nebál sa objaviť sa na kyjevskom Námestí nezávislosti ani v čase, keď na dav tvrdo útočila polícia.
Zároveň nepôsobí ako fanatik, jeho židovský pôvod (hlási sa k pravosláviu) ho jasne dištancuje od krajných ukrajinských nacionalistov.
V máji ho volili aj ľudia s proruskou orientáciou, veria, že bude aj ich prezidentom. Tiež však presadzuje unitárny štát a vstup do Európskej únie.
Z krízy na východe Ukrajiny viní ruského prezidenta Putina.
Slabá ukrajinská armáda nedokáže konflikt vyriešiť vojensky, každý deň konfliktu ničí ekonomiku.
Petra Procházková
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
