BAGDAD, TEL AVIV. Iracké mesto Amerli už dva mesiace obliehajú sunnitskí militanti z Islamského štátu (IS).
Ľudia tam hladujú, sú bez elektriny, nefunguje zásobovanie pitnou vodou a problémy sú aj so zabezpečovaním lekárskej starostlivosti a liekov.
„Niektoré deti jedia len raz za tri dni, “ opisoval pre BBC situáciu v meste Ali Albjátí.
V meste Amerli obývanom šiitmi turkménskeho pôvodu hrozí podľa OSN masaker. Miestni prežívajú to isté ako irackí jezídovia zo Sindžáru. Tých pred vyhladovaním zachránila až americká humanitárna pomoc zo vzduchu.
Na osud dvadsaťtisícového Amerli upozornil špeciálny vyslanec OSN Nikolaj Mladenov.
Islamský štát: právo od Mohameda, no nezastaviteľní na webeČítajte
Žiadna pomoc
Obyvatelia Amerli sú odkázaní sami na seba. Za dva mesiace nedostali vojenskú pomoc ani k nim nedorazila žiadna humanitárna zásielka. Vytvorili si vlastnú sebaobranu, ale tá nemá proti lepšie vyzbrojeným a zabezpečeným islamistom šancu.
Obyvatelia Amerli sú podobne ako jezídovia, kresťania a iné náboženské a etnické menšiny podľa ideológie islamistov odpadlíkmi. Turkméni tvoria len štyri percentá irackej populácie.
IS oblieha a dobýja mestá v Iraku aj Sýrii a nastoľuje tam svoj režim. Patrí k tomu aj podvolenie sa jeho výkladu islamu. Tým, čo odmietnu, hrozí smrť.
OSN vyzvala irackú vládu, aby Amerli pomohla alebo aby obyvateľom mesta zabezpečila pokojný odchod z mesta. To by však predpokladalo komunikáciu s islamistami. S tými však OSN ani iracká vláda priamo nekomunikujú.
„Nie je tu nikto, kto by týmto ľuďom mohol dohovoriť,“ vyhlásil Mladenovov zástupca Gyorgy Busztin.
Na situáciu v Amerli upozornil aj najvyšší iracký šiitsky duchovný ajatolláh Sistání. Podľa niektorých analytikov to znamená, že vláda o problémoch v Amerli vie, ale nedokáže ich vyriešiť.
Ajatolláh má blízko k šiitským politickým stranám a jeho vplyv je viac ako duchovný.
O záchrane sa nehovorí
Irackí Turkméni žijúci v exile si myslia, že ich ľudí by mohli zachrániť americké nálety na pozície IS a dodávky humanitárnej pomoci zo vzduchu.
O operácii na záchranu Amerli sa zatiaľ nehovorí, hoci vylúčiť sa nedá.
Hlavne preto, že po poprave amerického novinára Jamesa Foleyho členmi Islamského štátu nastal podľa odborníka na Blízky východ Andreasa Kriega posun v pozíciách americkej a britskej vlády, ktoré Islamský štát začali vnímať ako skutočnú hrozbu.
Do tohto tvrdenia zapadajú aj úvahy o tom, či by sa nemalo útočiť aj na pozície islamistov v susednej Sýrii, čo by predpokladalo spoluprácu s režimom prezidenta Bašara Asada.
Pád jeho režimu však doteraz Washington aj Londýn podporovali aj pre brutálne zaobchádzanie s jeho vlastnými občanmi.
