Zastrelili ho eskadry smrti počas omše v San Salvadore. Vatikán s blahorečením váhal, pretože arcibiskup vyznával marxistické myšlienky.
VATIKÁN, BRATISLAVA. Keď ho v roku 1977 vymenovali za arcibiskupa, konzervatívci vo vláde i oligarchovia v Salvádore boli spokojní.
Óscar Romero bol známy ako tichý kňaz, ktorý zbožňuje knihy, a nikto nečakal, že by sa plietol do politiky.
Väčší problém s ním mali ľavicoví duchovní, ktorí si želali iného kardinála.
Romera zmenila vražda jeho priateľa, jezuitu Rutilia Grandeho, ktorý bránil práva malých roľníkov proti oligarchom.
„Celú noc sa modlil pri jeho tele. Istému priateľovi vtedy povedal, že pochopil, že chudobní, s ktorými páter Rutilio žil, ostali ako siroty bez otca a neúnavného ochrancu,“ napísal o ňom pred niekoľkými rokmi neapolský kardinál Crescenzio Sepe.
Ochranca chudobných
- Katolícky arcibiskup bojoval za sociálnu spravodlivosť a politické reformy v Salvadore v 70. rokoch minulého storočia,
- Bol zástancom teológie oslobodenia, ktorá v Latinskej Amerike znamenala boj za oslobodenie spod vykorisťovania a útlaku.
V nasledujúcich troch rokoch sa ochrancom utláčaných stal sám Romero.
Tvrdo kritizoval únosy, mučenie i znásilnenia, ktoré mala na svedomí vláda i na ňu prepojené eskadry smrti.
List napísal aj americkému prezidentovi Jamesovi Carterovi a žiadal ho, aby Spojené štáty prestali vojensky podporovať vládnucu vojenskú juntu a neposielali do krajiny zbrane.
Jeho omše sledovali jeho stúpenci i jeho nepriatelia.
