Starí rodičia mu zostali žiť v Luhansku. Na hlad sa nesťažujú, no každý deň počujú streľbu a vidia mŕtvych priamo na ulici.
BRATISLAVA. Dvadsaťročný Ukrajinec Oleh Dovhopolyj trávi tri týždne v Bratislave. Ako študent ukrajinčiny a slovenčiny na univerzite v západoukrajinskom Ľvove sem prišiel na kurz slovenského jazyka pre cudzincov.
Pochádza z východnej Ukrajiny. Väčšinu života prežil v Luhansku, o ktorý v týchto dňoch tvrdo bojuje armáda so separatistami.
V meste stále žijú jeho starí rodičia. „Hovoria, že v Luhansku sú na ulici mŕtve telá, neustále počuť streľbu,“ rozpráva Oleh.
„Veľa domov je zničených. Luhansk ani predtým nebol pekným mestom, no teraz vyzerá hrozne.“
Obojstranná propaganda
Problémy sú aj so zásobovaním.
„Nie je to ako počas vojny, no výber potravín je menší,“ vraví. Mnohé z obchodov sú zatvorené, lebo ich vyrabovali povstalci či trestanci prepustení z väzníc.
Oleh má informácie o dianí na východe priamo od starých rodičov a kamarátov vďaka programu Skype. Médiám neverí. Ruským ani ukrajinským.
