BERLÍN. Presne 53 rokov uplynulo v stredu od začiatku výstavby múru, ktorý na takmer tri desaťročia rozdelil nemeckú metropolu Berlín na hlavné mesto bývalej Nemeckej demokratickej republiky a na tzv. západný Berlín pod kontrolou západných spojencov.
Nemecko si v stredu na úrovni politickej elity, ale aj bežných občanov pripomenulo tento smutný deň, keď sa pre mnohých obyvateľov mesta na Spréve začala nová etapa života.
Primátor Berlína Klaus Wowereit položil veniec na Bernauer Strasse po tom, čo sa v okolí centrálneho pietneho miesta - v bývalom hraničnom pásme medzi východným a západným sektorom mesta - uskutočnila ekumenická bohoslužba v kaplnke s príznačným názvom Zmierenie.
Nielen on, ale aj ďalší rečníci vo svojich vystúpeniach upozorňovali nielen na nutnosť pripomínať pamiatku početných obetí, ktoré za pokus zdolať múr a dostať sa na Západ zaplatili životmi, ale aj na dennú potrebu boja za slobodu a demokraciu.
Súčasťou úsilia by mala byť aj intenzívnejšia osvetová práca a viac pozornosti vzdelávaniu príslušníkov novej generácie o histórii rozdeleného povojnového Nemecka.
Pred 53 rokmi - 13. augusta 1961 - sa začala na príkaz vedenia vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) stavba Berlínskeho múru, ktorý najskôr rozdeľoval mesto iba ostnatým drôtom, neskôr však dosiahol dĺžku 156 kilometrov a popri využití moderných technológií bol zabezpečený aj tri metre vysokou betónovou stenou.
Ním potvrdené rozdelenie Nemecka trvalo až do 9. novembra 1989. Za 28 rokov sa vďaka dômyselnosti a originálnym nápadom, ale aj zhode šťastných okolností podarilo cez múr dostať do západného Berlína asi 5000 občanom bývalej NDR. Pre tisíce ďalších sa však pokus o útek skončil neúspechom.
Počas rovnakého obdobia si Berlínsky múr vyžiadal najmenej 138 obetí na životoch z radov odvážlivcov.
