Viedeň 20. novembra (TASR) - Výsledok posledných riadnych parlamentných v Rakúsku v roku 1999 by sa dal vyjadriť športovým výsledkom 5:2:2 v poradí SPÖ (sociálni demokrati), ľudovci (ÖVP) a slobodní (FPÖ). Práve slobodným sa vtedy podarilo prvýkrát zvíťaziť v dvoch spolkových krajinách - vo svojej bašte Korutánsku a v Salzbursku, ľudovcom v dvoch a sociálnym demokratom v piatich.
Sociálni demokrati zvíťazili v Burgenlande, Dolnom Rakúsku, Hornom Rakúsku, Štajersku a vo Viedni. V Tirolsku a Vorarlbersku si prvé miesto s prehľadom obhájila ÖVP, pričom FPÖ v Tirolsku vytlačila z druhého miesta SPÖ a vo Vorarlbersku si udržala druhú pozíciu.
SPÖ v roku 1999 zaznamenala stratu podpory vo všetkých spolkových krajinách, hoci v roku 1995 bola situácia presne opačná. Najväčší pokles (6,1 percenta) bol vo Viedni, kde sa SPÖ opäť ocitla pod 40-percentnou hranicou. V Štajersku ubudlo sociálnym demokratom 5,8 percenta hlasov, ale stále to stačilo na prvé miesto. Len v Burgenlande sa SPÖ udržala nad 40 percentami a zároveň tu stratila relatívne najmenej hlasov (2,7 percenta). Najslabší výsledok - 18,6 percenta - dosiahla SPÖ vo Vorarlbersku.
ÖVP terajšieho kancelára Wolfganga Schüssela zvíťazila v predchádzajúcich voľbách iba v Tirolsku a Vorarlbersku. "Baštou" ÖVP bolo Vorarlbersko so ziskom 35,2 percenta hlasov. Najväčšie straty zaznamenali ľudovci v Štajersku (2,7 percenta) a vo Viedni (2,6 percenta). Najhorší výsledok dosiahla ÖVP v Korutánsku, kde získala iba 15,3 percenta hlasov.
FPÖ bola jednou z dvoch strán, ktorým sa v roku 1999 zvýšili preferencie vo všetkých spolkových krajinách, najviac v Štajersku (o osem percent). V Korutánsku dostali 38,6 percenta hlasov a len tesne minuli 40-percentnú hranicu, ktorú prekročili v krajinských voľbách v marci 1999. Najslabšiu podporu mala FPÖ v Burgenlande (21 percent) a Dolnom Rakúsku (22,5 percenta).
Aj Zelení si polepšili vo všetkých spolkových krajinách. Najväčší prírastok zaznamenali vo Viedni (4,3 percenta), zároveň tu dosiahli aj najlepší celoštátny výsledok (10,3 percenta).
Od roku 1999 nie je v rakúskom parlamente zastúpené Liberálne fórum (LIF), skupina, ktorá sa odtrhla od FPÖ. LIF stroskotalo na päťpercentnej hranici potrebnej pre vstup strany do parlamentu.
Rakúsko čakajú 24. novembra ďalšie predčasné voľby. Tento inštitút je v povojnovom Rakúsku pomerne častý. Osem z doterajších 17 volieb malo takýto charakter. Päťkrát sa predčasne hlasovalo v časoch prvej veľkej koalície SPÖ a ÖVP do roku 1966. Dlhoročný predseda FPÖ Jörg Haider zapríčinil vypísanie predčasných volieb v roku 1986.
V prvej perióde veľkej koalície ÖVP-SPÖ sa predčasné voľby konali v rokoch 1953, 1956, 1959, 1962 a 1966. V roku 1956 bol na príčine spor o tom, či majú byť po odchode okupačných mocností privatizované zoštátnené podniky. V rokoch 1952 a 1965 stroskotali rokovania medzi SPÖ a ÖVP o rozpočte. Od roku 1966 boli pri moci len ÖVP. V rokoch 1959 a 1962 boli nové voľby posledným východiskom z patovej situácie.
Rozpočet bol v roku 1971 opäť príčinou predčasných volieb. Konali sa preto, lebo kancelár Bruno Kreisky nedostal v parlamente podporu pre svoju menšinovú vládu.
V roku 1986 išiel do predčasných volieb kancelár Franz Vranitzky po tom, čo post šéfa koaličnej FPÖ prevzal Jörg Haider. Po krátkej fáze koalície SPÖ-FPÖ nasledovala druhá fáza tzv. veľkej koalície.
Táto pokračovala aj v roku 1995, ale kvôli sporom o rozpočet ju ukončil nový predseda ÖVP Wolfgang Schüssel. Voľby v roku 1999, resp. zostavovanie vlády začiatkom roku 2000 spoluprácu SPÖ a ÖVP ukončili.
